Systém plodí len problémy

Opäť raz, ako vždy, doplatili tí, čo šetrili a vedia hospodáriť

Je diskutabilné, či sa podarilo lekárom čosi na parlamentnom balkóne vytlieskať, aj keď NR SR odsúhlasené plošné zvýšenie tarifných platov v rezorte zdravotníctva, na ktoré bolo vyčlenených 3,4 mld. Sk, označil predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) MUDr. Marián Kollár za obrovský úspech. Podstatné je, či na ne skutočne bude. Už neraz sa v zdravotníctve stalo, že na uskutočnenie rozhodnutia chýbali finančné zdroje. Lekári sa predstavili ako dobrí psychológovia, pred hlasovaním o tomto bode v NR SR vstali a začali tlieskať. Vzhľadom na to, že chvíľu predtým minister zdravotníctva Roman Kováč obiehal koaličných poslancov a apeloval na nich,

aby nesúhlasili

s plošným zvýšením tarifných platov, ich nadšenie z výsledku bolo o to väčšie. Minister vyhlásil, že vláda toto odporúčanie parlamentu nemusí akceptovať, ak nenájde zdroje. Uviedol tiež, že nesúhlasí s plošným zvyšovaním platov, keďže takýto spôsob neberie do úvahy kvalitu práce. Lekári zasa argumentujú tým, že on ťažko z kramárskeho kopčeka dokáže posúdiť ich prácu v jednotlivých regiónoch a keď sa pohyblivé ekonomické zložky nechajú na dobrej vôli riaditeľov, často postoj ovplyvňuje stranícka príslušnosť, zásluhou ktorej viacerí sedia na svojich postoch. Lekári sú len jedným fragmentom z protestujúceho celku, ktorým je naše zdravotníctvo. Známy je protest Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj. Podľa ich vyjadrenia ministerstvo zdravotníctva v záverečnej fáze procesu kategorizácie zaradilo do

zoznamu liekov

hradených zo zdravotného poistenia individuálnou procedúrou po jednom liečive od dvoch výrobcov. V dôsledku toho, že napriek zákonu o Liečebnom poriadku a zneniu jeho vykonávacích predpisov ministerstva zdravotníctva už 30. apríla odmietlo prijímať žiadosti o zaradenie do zoznamu liekov hradených zo zdravotného poistenia, čaká v súčasnosti na zaradenie 167 liečiv vo forme 400 rôznych balení liekov, ktoré majú potenciálnym konkurenčným tlakom znížiť náklady na lieky či priniesť výrazný posun v liečbe. Ministerstvo zdravotníctva však zo všetkých týchto liečiv uprednostnilo dve. Týmto konaním nielenže zvýhodnili dvoch výrobcov pred inými, ale aj ignoruje zákonom stanovené transparentné procesy a spochybňuje dôveryhodnosť rozhodovania. Rezortné ministerstvo sa síce proti vyhláseniu ohradilo, no problém zostal.

Z viacerých oblastí rezortu a však zaznievajú ďalšie protesty. Napríklad Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu SK-MED ktorá v súčasnosti reprezentuje 14 popredných dodávateľov s celkovým ročným obratom viac ako 1,5 mld. Sk, čo predstavuje 65-percentný podiel na trhu v danej oblasti, protestuje proti dlhodobo neriešeným otázkam financovania rezortu, osobitne zariadení ústavnej starostlivosti. Aj napriek proklamovanému zlepšeniu prísunu finančných prostriedkov do rezortu zdravotníctva je to iba vnútorné

preskupenie dlhov,

a to hlavne v neprospech zariadení ústavnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom je štát, a tým aj v neprospech dodávateľov do týchto zariadení. Priemerná lehota splatnosti faktúr členov SK-MED-u zo strany nemocníc je približne jeden rok, čo znamená, že dodávatelia bezúročne úverujú svojich odberateľov (hlavne nemocnice) sumou rovnou ich ročnému obratu. Navyše údaje o spotrebe zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu sú spravidla zahrnuté v jednej položke spolu s liekmi, čo často vedie k neprehľadnosti v čerpaní, ako aj vo vykazovaní použitia finančných prostriedkov tak v nemocniciach, ako aj v celom rezorte. Po týchto skúsenostiach sa zástupcovia inštitúcie rozhodli, že v nasledujúcom období využijú všetky oprávnené prostriedky na splnenie svojich požiadaviek, medzi ktoré napríklad patrí zabezpečenie vyrovnaného financovania rezortu zdravotníctva s dôrazom na zariadenia ústavnej starostlivosti a ich

úplné oddlženie

v čo najkratšom časovom horizonte, následné presadzovanie svojich záujmov voči dlžníkom, zníženie priemernej lehoty splatnosti faktúr na úroveň dodávateľov liekov, samostatné vykazovanie nákladov na spotrebu pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu na všetkých úrovniach a ich oddelenie od spoločnej evidencie s liekmi.

Lekárnikov už tiež prešla trpezlivosť, najmä v súvislosti so zákonom o konkurze, zdravotné poisťovne nie sú schopné vymotať sa z dlhov a nemocnice zase nie sú schopné vyžiť z toho, čo im dávajú poisťovne. A to je len časť kolotoča. Otvorene sa v rezorte hovorí, že plošné uskutočňovanie exekúcií môže zdravotníctvo zlikvidovať. Opakujú sa žiadosti na jeho oddlženie. Nuž, ak by to vyšlo, nebolo by to prvé oddlženie v rezorte. Ešte do dnešného dňa sú sklamaní niektorí bývalí riadiaci pracovníci nemocníc, keď pri oddlžovaní doplatili na to, že vedeli hospodáriť. Záchranárske práce sa v konečnom dôsledku nie vždy osvedčili a už sa objavili aj otázky, či by skutočne nebolo lepšie začať od začiatku a skončiť s často neprehľadnými tokmi financií, no najmä so systémom, ktorý stále plodí len problémy a dlhy.

Ľudmila Koníková