Eduard Kukan: Čím skôr budeme v únii, tým lepšie

Členovia Hospodárskeho klubu (NEF) diskutovali s ministrom zahraničných vecí n Naruší Európska únia vzťahy Slovenska a Česka? n Rusko ako na „hojdačke“ n Zahraniční investori v tieni nášho „majstrovstva“

Hosťom 41. riadneho zhromaždenia Občianskeho združenia Hospodársky klub (neformálne ekonomické fórum) bol okrem premiéra SR Mikuláša Dzurindu aj minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Minulý týždeň vo štvrtok sme uverejnili jeho vystúpenie, dnes prinášame diskusiu členov a klubu s ním.

Ľuboš Valach:

Ako vnímate vzťah Slovinska V4? Táto krajina sa veľmi usilovala zapadnúť do stredoeurópskych štruktúr, kde vidíte hlavný dôvod, že sa jej to nepodarilo?

Eduard Kukan:

Slovinsko si už dlhšie želalo, aby sa stalo členom V4. Akosi veľmi sa cíti ako stredoeurópska krajina, s tým, že nepatrí na Balkán. V jednom okamihu naši českí priatelia a osobitne premiér Miloš Zeman uvažoval o návrhu prijať Slovinsko, ale potom sme sa predsa len dohodli, že V4 funguje, a že keby sa proces prijímania nových členov začal, nik nevie odhadnúť, ako by sa skončil. Slovinsko je na tom hospodársky veľmi dobre, preto je ťažké povedať, prečo nezapadlo do týchto štruktúr. Faktom je, že Slovinsko bolo veľmi sklamané, keď nebolo pozvané do Severoatlantickej aliancie. Cítilo sa doslova urazené a takisto má veľké ambície pokiaľ ide o Európsku úniu.

Keď sa však pozrieme za ostatné mesiace späť, na ich vnútornej politickej scéne došlo k miernym turbulenciám. Verím však, že teraz po voľbách už budú mať stabilnejšiu vládu. V jednom americkom denníku som čítal analýzu o Slovinsku, kde ho veľmi chválili. Avšak záverom poznamenali, že sa nevie integrovať preto, lebo je malé a nemá vedúcu osobnosť, ktorá by ho zviditeľnila. Ako uviedli aj Američania, iné dôvody jednoducho neexistujú, pretože hospodársky je Slovinsko naozaj úspešné. Treba však vnímať aj tú skutočnosť, že nemali vyriešené vzťahy s Talianskom, ktoré ich dosť dlho valo.

Ľuboš Valach:

Česko a Slovensko majú dlhoročnú spoločnú históriu, z ktorej vyplývajú tesné obchodné a vôbec hospodárske vzťahy. Ako vnímate problém možného skoršieho vstupu Českej republiky do európskych štruktúr?

Eduard Kukan: Otázka či Česká republika bude prijatá do Európskej únie spolu s nami alebo nie, je dôležitá a má už viacero dosahov. Veľa sa napríklad hovorí, čo bude s colnou úniou v prípade, že Česká republika sa stane členom Európskej únie skôr ako my. Alebo ako je to s budovaním šengenskej hranice na československých hraniciach. Môj český partner J. Kavan tento problém na jednom stretnutí vysvetľoval tak, že oni nechcú takú hranicu budovať, pretože dúfajú, že do EÚ vstúpime spolu s nimi. Na druhej strane Európska únia im vyčíta, že neprijímajú voči nám nijaké opatrenia v tomto smere. To sú naozaj reálne problémy, uvidíme, ako sa budú vyvíjať. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby sme tam vstupovali spoločne. Veľa bude záležať aj na tom, aká bude situácia v Česku na politickej scéne po budúcich voľbách. Václav Klaus je euroskeptik, a týmto názorom sa netají, naopak, dáva ho všade do pozornosti. Pri jeho poslednej návšteve na Slovensku som sa osobne presvedčil, že jeho euroskepticizmus je hlboký a zásadný. Myslím si však, že keby bol predsedom vlády, predsa len by tento názor korigoval, pretože z takejto pozície by sa na veci musel pozerať praktickejšie a reálnejšie. I keď u neho by sa ťažko dalo očakávať, že sa zmení na euronadšenca.

Peter Čatloš:

Politické vzťahy s Ruskom sú raz nadštandardné, inokedy uprednostňujeme iných obchodných partnerov a investorov. Ako ich vnímate vy, z politickej, ale aj z hospodárskej oblasti?

Eduard Kukan: Samozrejme, že máme záujem s Ruskom udržiavať čo najčulejšie, široké hospodárske vzťahy. To sme vždy tvrdili a v programovom vyhlásení sa uvádza, že máme záujem udržiavať vybilancované, vyvážené styky. To má svoj význam a zdôraznil by som, že nejde o nejaké preferenčné, ale normálne vzťahy ako s inými krajinami. Preto si myslím, že by bolo u váhať nad možnými kontraktmi alebo nad možnou spoluprácou s Ruskom v hospodárskej oblasti a pokiaľ sú možnosti, mali by sme ich maximálne využívať a mali by sme byť aktívni.

Peter Čatloš:

Slovensko má stále málo zahraničných investícií. Pritom táto vláda si pri svojom nástupe stanovila túto oblasť ako prioritu. Kde teda sú? Čakajú za hranicami? A čakajú vôbec? Kde vidíte príčinu ich váhavosti?

Eduard Kukan: Reakcia zahraničných investorov na zmeny v SR vo voľbách v roku 1998 je oveľa pomalšia, ako sme očakávali. Určité investície tu sú, ale máte pravdu v tom, že je ich menej ako boli naše očakávania. Úplne to vysvetliť neviem, ale predsa len, také malé vysvetlenie mám. My Slováci sme, povedal by som „majstri“ v tom, že investori, keby už aj chceli prísť, tak my im vždy dáme nejakú zámienku na odklad. Mali sme napríklad referendum, nik nevedel, ako dopadne, či budú alebo nebudú predčasné voľby. Predtým sme mali zasa prezidentské voľby. Vtedy tiež hovorili, že radšej počkajú či Vladimír Mečiar e zase na čelo štátu a podobne. Takže, žiaľ, z našej strany tu bolo viac takýchto udalostí, ktoré investorov trochu pribrzdili. Ale toto je len čiastočné vysvetlenie, pretože aj ja som si myslel, že tých investorov a investícií príde na Slovensko viac.

Povedali ste, že investorov pletie to, že sa u nás dosť často menia podmienky a pravidlá hry. S tým sa dá súhlasiť a vláda preto momentálne pripravuje ďalšiu sériu stimulov pre zahraničných investorov, lebo sme zistili, že všetko čo sme zaviedli doteraz, bolo málo na to, aby sme ich presvedčili.

Alexander Zvrškovec:

Ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo hospodárstva by sa mali podieľať na vytváraní hospodárskych kontaktov so zahraničím. Kedy reorganizácia týchto inštitúcií nadobudne reálnu podobu? Kedy možno podľa vás plánovať vstup do EÚ a podľa toho prispôsobovať reálnu hospodársku politiku? A napokon jedna rada: pri argumentácii na vstup SR do EÚ nehovorte, že keď tam pošleme korunu dostaneme štyri. V EÚ je silná skupina krajín, ktorá je proti jej rozširovaniu.

Eduard Kukan: Nebude to hneď, nebude to ani o niekoľko týždňov, ani mesiacov. Je to drastický zásah do fungovania obidvoch ministerstiev a nejaké prílišné ponáhľanie by jednoducho nebolo na mieste. Tu už bude naozaj záujem o to, aby sa dosiahla nejaká dohoda, ktorá bude trvalá a kvalitná. Takže ten termín vám nepoviem a za tú radu, aby sme nehovorili, že za korunu dostaneme štyri koruny, ďakujem.

Eva Kováčová, študentka 1. ročníka univerzity Mateja Bela v B. Bystrici (hosť klubu)

Rómska otázka je na Slovensku problém. Nebude prekážkou nášho vstupu do Európskej únie a ďalších integračných snáh SR?

Eduard Kukan: Táto otázka je namieste. Hovoril som o ekonomických otázkach a o harmonizácii práva, lebo tam to bude podľa mňa najnáročnejšie. Neviem, či Národná rada SR bude v stave prijať vyše 170 zákonov, ktoré musíme prijať, ale rómska otázka sa bude vyhodnocovať v každej hodnotiacej správe Európskej komisie osobitne. Riešenie rómskej otázky bolo totiž zaradené do strednodobých priorít Slovenska a jednoducho už od tejto problematiky neutečieme. Takže je to jedno z mnohých kritérií, na základe ktorých bude vytvorený výsledný alebo komplexný obraz o Slovensku. Neodpustím si jednu poznámku: okrem faktického riešenia tejto otázky, ktoré je dôležité a ktorému sa nevyhneme, sme už každému povedali a každý v Európe uznáva, že nemožno čakať zásadné riešenie o rok alebo o dva, ale že je to otázka dlhodobá. A nie je to len problém Slovenska, ale celej Európy. Preto rómska otázka bude vyhodnocovaná každý rok. Rovnako, ako zásadné je samotné riešenie tejto otázky, je dôležité o nej vedieť maximálne efektívne hovoriť a informovať. V tom máme veľké rezervy. Keď hovorím máme, tak to hovorím zámerne, aby som nekonkretizoval, na koho adresu to patrí, lebo Česi to vedia robiť omnoho lepšie, efektívnejšie a mali by sme sa v tomto smere podučiť.

Keď pán Kasalovský hovorí, že budeme členmi Európskej únie v roku 2010, je skoro taký euroskeptik, ako spomínaný Václav Klaus. Ja viem, že termín 2004 je naozaj veľmi ambiciózny, ale keby sme podali fantastický výkon, tak by to nebola až taká úplná utópia. Podľa mňa budúci rok ukáže, ako na tom budeme a ako budeme jednotlivé úlohy plniť. Na rokovaniach vlády vždy hovorievam, že teraz nič neoddiskutujeme, nič nevysvetlíme, nikoho nepresvedčíme, ak nebude prijatý a nevstúpi do platnosti ten- ktorý zákon. Potom už môžeme vykladať, že ho vláda prerokuje o týždeň. Tu sa hodnotia konkrétne výsledky, čísla, dátumy. Takže toto treba už dostať do povedomia každého šéfa rezortu a všetkých pracovníkov. Budúci rok teda ukáže výraznejšie či je reálne uvažovať o termíne 2004. Ale rok 2010, to sa mi zdá príliš ďaleko. Buďme optimistickejší.

Isteže, zo strany niektorých členov Európskej únie je zrejmé, že nie sú zástancami rozširovania. To je pravda. My im však veľmi otvorene hovoríme o tom, že robíme vysvetľovaciu kampaň, čo znamená členstvo v únii, aké výhody, ale aj nároky či povinnosti z toho pre nás vyplynú. A súčasne požadujeme, aby oni rovnako vysvetľovali svojim obyvateľom, prečo je vhodné rozšíriť úniu. Chceme, aby im nehovorili iba okatastrofických scenároch, migračných vlnách, narastaní terorizmu, rómskom exode, ktoré napokon zo strany Slovenska ani nehrozia. Takže na záver dovoľte vysloviť presvedčenie, že s naším členstvom to nebude zlé a reálne bude niekde medzi rokom 2004 a 2010. Ale čím skôr, tým lepšie.