Zdanenie predaja bytov

Aké zmeny nastanú od roku 2001

Aké zmeny prinesie schválená novelizácia zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorá má začať platiť od 1. januára 2001? Okrem iných zmien obsahuje aj úpravu podmienok na možnosť uplatnenia daňového oslobodenia príjmu z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov (ďalej len „byty“) a ostatných nehnuteľností.

V súčasnosti platí, že príjem z predaja bytov je od dane oslobodený v prípade splnenia dvoch podmienok súčasne. Potrebné je, aby ich predávajúci nielen vlastnil, ale mal v nich súčasne i trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Pri ostatných nehnuteľnostiach (napríklad garáž) je potrebné, aby uplynula päťročná lehota medzi nadobudnutím a predajom. Uvedené podmienky bude treba dodržať pri podávaní daňových priznaní za rok 2000. V oboch prípadoch sa inak postupuje, ak ide o podnikateľov a ak daňovník tieto nehnuteľnosti prenajímal (obdobia sa predlžujú).

Až od budúceho roka bude platiť, že ak sa tieto nehnuteľnosti nadobudnú dedením, tak do uvedených lehôt sa bude počítať aj čas, počas ktorého predmetnú nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ. Lehoty sa preto umelo nebudú nelogicky predlžovať. Vyriešila sa tým nielen tvrdosť, ale možno povedať aj nezmyselnosť zákona v prípadoch, ak bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak jeden z nich zomrel, ten druhý zdedil polovicu. Ak nehnuteľnosť predal v lehote kratšej ako potrebné dva či päť rokov, príjem z jednej polovice mal od dane oslobodený a z druhej musel zaplatiť daň z príjmov (ako ostatný príjem). Platí to v prípade, ak manželia nehnuteľnosť spoločne nadobudli. K tejto pozitívnej zmene možno len dodať dve otázky. Prečo sa nevyriešila obdobne i lehota pri predaji nehnuteľnosti v prípade, keď do potrebnej doby zasahuje aj objektívne neovplyvniteľná čakacia doba na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností (k určeniu momentu nadobudnutia vlastníctva, napríklad bytu v zmysle príslušných predpisov)? Ak niekto býval v byte dvadsať rokov, platil štátu alebo družstvu nájomné, kúpil ho (cenu zaplatil) a chce ho predať, uvedená „čakacia“ lehota sa predlžuje bež možnosti ovplyvnenia (nepočítame všimné). Druhou otázkou je, prečo sa táto pozitívna zmena zákona nevykonala i so spätnou platnosťou, t.eda aby sa takto postupovalo už za rok 2000? Veď zásada by mala byť taká, že ak ide o zmenu v prospech daňovníka, tak by to nemal byť problém.

Je zaujímavé, že ak u nás platí akýsi nepísaný zákon, a to ak ide o niečo v neprospech ľudí, tak sa tak stane často i so spätnou platnosťou a ak naopak, teda v ich prospech, tak to nejde. Ako príklad možno spomenúť navrhované zavedenie platenia povinného poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce tvorivú činnosť (nie pravidelnú), ktorí si inak platia poistné z iného dôvodu (napríklad v zamestnaní). Navrhovaný zákon o sociálnom zabezpečení túto povinnosť ukladá retroaktívne (už za príjmy dosiahnuté za rok 1999 bez ohľadu na to, že dotyčná osoba napríklad nemusela mať v roku 2000 žiadne takéto príjmy).

Dagmar Piršelová