Hospodársky denník
USD48,408 Sk
EUR43,473 Sk
CHF28,854 Sk
CZK1,254 Sk
  Utorok  19.Decembra 2000

,,Zásluhou“ doby ľadovej

Trvalo viac ako 300 miliónov rokov, kým sa fotosyntetickou činnosťou primitívnych mikroorganizmov nazbieralo v zemskej atmosfére toľko kyslíka, že sa mohli začať vyvíjať organizmy od neho závislé. Možné vysvetlenie tohto posunu predniesli americkí a austrálski vedci. Vysvetlenie znie tak, že vyprodukovaný kyslík sa do atmosféry dostal okľukou. Vznik vyšších foriem života bol možný až potom, čo sa zmenilo zloženie zemskej kôry a ľad pokryl veľkú časť zemského povrchu.

Podľa názoru väčšiny vedcov existovali na Zemi pred tromi miliardami rokov cyanobaktérie, ktoré fotosyntézou produkovali kyslík. „Tento kyslík sa najprv vôbec nedostal do atmosféry, pretože sa okamžite viazal na vodík, oxid uhoľnatý a metán, ktoré vo veľkom množstve vyvrhovali sopky,“ tvrdí Lee Kump z Pennsylvania State University.

Vznikala však voda, pôsobením ktorej začalo hrdzavieť železo obsiahnuté v bazaltových horninách zemskej kôry. Vďaka tektonickým pohybom sa oxidujúce horniny postupne zabudovali do zemskej kôry tak, že sa roztavili a vytvorili nové vulkány. Pred 2,4 - 1,8 miliardami rokov už sopky nevyvrhovali metán a vodík, ale najmä oxid uhličitý a vodu, argumentuje Kump. V tomto období sa rapídne zvýšila koncentrácia kyslíka v atmosfére.

„Zdá sa, že zvýšenie koncentrácie kyslíka súvisí s touto prvou dobou ľadovou. Pred zaľadnením pred asi 2,4 miliardami rokov bol obsah kyslíka v atmosfére prakticky nulový. Potom bol asi taký ako dnes,“ hovorí Kump.

Podľa názoru geológov viedol úbytok skleníkových plynov vodíka a oxidu uhoľnatého vo vzduchu najprv k silnému ochladeniu. Stúpajúca koncentrácia oxidu uhličitého však onedlho priniesla oteplenie a ústup ľadovcov. Vytvorili sa tak podmienky na vznik života na Zemi.

(TASR)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.