Problémy jednoduchého účtovníctva

Som fyzická osoba podnikajúca na základe živnosti. Rozhodla som sa založiť v. o. s. spolu s iným spoločníkom. Ako svoj nepeňažný vklad som dala do v. o. s. časť zásob. Tieto zásoby boli evidované v jednoduchom účtovníctve fyzickej osoby. V budúcnosti chcem pokračovať v podnikaní ako fyzická osoba a chcem byť aj spoločníkom vo v. o. s. Zaujíma ma, či je potrebné tieto zásoby, ak ich vyberiem z jednoduchého účtovníctva a vložím ako nepeňažný vklad do v. o. s. nejako zdaniť?

Verejná obchodná spoločnosť (v. o. s.) je tzv. personálna obchodná spoločnosť, kde každý spoločník spoločne a nerozdielne ručí všetkým svojím osobným majetkom za záväzky v. o. s. (pozri § 76 a 86 Obchodného zákonníka). Spoločník sa podieľa na výsledku podnikania spoločnosti; nepeňažný vklad sa stáva majetkom v. o. s.

Z majetkového hľadiska ide o zmenu vlastníka na základe právneho úkonu nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti. Z účtovného hľadiska ide u fyzickej osoby o zmenu jednej formy jej majetku (zásoby) na inú formu jej majetku (vklad vo v. o. s.). V jednoduchom účtovníctve sa zásoby vyvedú z účtovníctva v závislosti od toho, či už zásoby boli zaplatené alebo neboli zaplatené. Tiež treba prijať rozhodnutie či finančný majetok (vklad vo v. o. s.) bude podnikateľským majetkom alebo osobným nepodnikateľským majetkom. V závislosti od uvedených parametrov môže nastať situácia, že:

Ř záväzok za zásoby sa v knihe záväzkov rekvalifikuje na osobný nepodnikateľský záväzok, zásoby sa rekvalifikujú na majetok vyvedený z podnikania, záväzok sa zaplatí z osobných nepodnikateľských peňažných prostriedkov a vklad zásob do v. o. s. bude mimo živnostenského podnikania;

Ř záväzok sa zaplatí z podnikateľských finančných prostriedkov, zaúčtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok bez vplyvu na základ dane (prípadne, ak už bol zaplatený tak sa zaúčtuje mínusom) a vklad do v. o. s. sa zaeviduje v inventárnej knihe finančného majetku, ako súčasť podnikateľského majetku.

Skutočnosť, že vklad vo v. o. s. je v podnikateľskom majetku má len ten dôsledok, že sa finančný majetok vykáže vo Výkaze o majetku a záväzkoch (riadok 11) na konci roka pri účtovnej závierke v jednoduchom účtovníctve. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov sa podiel spoločníka v. o. s. na zisku spoločnosti vždy zdaňuje ako príjem z podnikania.

Z uvedeného vyplýva, že nepeňažný vklad zásob od fyzickej osoby do v. o. s. nemá dosah na základ dane fyzickej osoby. Ak boli zásoby zaplatené z podnikateľských prostriedkov, ide o výdavok bez vplyvu na základ dane a zdaneniu podlieha až prípadný podiel spoločníka na zisku v. o. s.

Aký je postup pri účtovaní odpisov v jednoduchom účtovníctve? Účtujú sa tu odpisy priebežne alebo len na konci roka? Rozlišujú sa tiež účtovné a daňové odpisy ako v podvojnom účtovníctve?

Metodika jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov stanovená Opatrením MF SR č. 65/396/1994 v znení neskorších predpisov je celá zostavená v istom zmysle ako „daňová evidencia“ tak, že základ dane je výstupom priamo z jednoduchého účtovníctva, bez ďalších úprav. Preto sa v jednoduchom účtovníctve podnikateľov účtuje o odpisoch, ktoré sú vyčíslené podľa zákona o daniach z príjmov.

V jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov sa v peňažnom denníku účtuje len o pohybe peňazí, okrem niektorých výnimiek. Jednou z nich je aj účtovanie odpisov v rámci koncoročných závierkových operácií. Odpisy sa účtujú ako režijný náklad na zabezpečenie príjmov. Ďalej sa v jednoduchom účtovníctve vedú inventárne karty investičného majetku, kde sa odpisy evidujú spolu s inými údajmi počas celej ekonomickej životnosti majetku.

Podnikateľ niekedy musí prezentovať svoju celkovú majetkovú situáciu formou účtovných výkazov. V jednoduchom účtovníctve sa na súhrnné zobrazenie majetkovej situácie zostavuje Výkaz o majetku a záväzkoch, kde sa investičný majetok vykazuje len v zostatkových cenách. Informáciu o bežných odpisoch, kumulovaných odpisoch a obstarávacej cene investičného majetku možno v jednoduchom účtovníctve získať len z inventárnych kariet investičného majetku.

Kedy sa používa účtovanie kurzových rozdielov v jednoduchom účtovníctve?

Aj v sústave jednoduchého účtovníctva sa používajú kurzové rozdiely. Metodiku jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov upravuje Opatrenie MF SR č. 65/396/1994, v znení neskorších predpisov. V jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku účtuje o skutočných platbách, teda kurzový rozdiel voči vopred zaúčtovanému záväzku nevzniká. Adresne je účtovanie o kurzových rozdieloch ustanovené pri koncoročných závierkových účtovných operáciách v peňažnom denníku, kedy sa účtujú aj ziskové (stratové) kurzové rozdiely z devízových účtov a valutových pokladníc.

Môže manželka fakturovať manželovi prenájom časti nehnuteľnosti, ktorú spoločne vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM)? Ide o situáciu, keď manžel v rodinnom dome (garáži) vykonáva podnikateľskú činnosť - opravy áut.

Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov obsahuje viac ustanovení o aplikácii daňového zákona na bezpodielové vlastníctvo a spoluvlastníctvo vôbec. Do pozornosti dávame tieto ustanovenia - § 5 ods. 6 zákona; § 7 ods. 11, 12, 13 zákona; § 11 zákona; § 28 ods. 5 zákona. Uvedené ustanovenia priamo neriešia zadanú otázku, či si môžu manželia vzájomne fakturovať nájomné za nehnuteľnosť v BSM. Podľa § 144 zákona č.40/1964 Občiansky zákonník (OZ), veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne.

Podľa § 28 ods. 5 zákona, hmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Možno odporučiť, aby v zmysle OZ (napr. § 148a, § 143a) došlo k určeniu podielov. Táto dohoda bude vhodným právnym podkladom na účtovné a daňové súvislosti; domnievame sa však, že nie je nevyhnutnou podmienkou. Manžel by mal vo svojom účtovníctve vykazovať jeho časť hodnoty nehnuteľnosti a pomernou časťou (garáž) si uplatňovať aj odpisy na daňové účely prevádzkovanej živnosti - opravy áut.

Ing. Vladimír Pastierik, HZ Prievidza