Všetci tréneri boli nadšení

Turnaj v Trenčíne neprilákal veľa divákov

Tak dejisko, ako aj sám hlavný sponzor hokejového turnaja o Slovenský pohár, bol veľmi dlho pre organizátorov - Slovenský hokejový zväz, veľkou neznámou. Nelichotivá finančná situácia v hokejovom hnutí (i v krajine), odradzuje či veľmi opatrne vpúšťa do nášho hokeja sponzorov. Našťastie SZĽH získalo mecenáša. Poisťovňa Tatra sa rozhodla pre prezentáciu práve cez tento turnaj, ktorý prilákal na Slovensko súperov z druhej európskej štvorky. Predovšetkým silný a kvalitný tím Švajčiarska, Bieloruska, ale aj dravých Nórov, ktorí si miesto vo svetovej elite veľmi intenzívne a najmä rastúcou úrovňou hokejového kumštu strážia. Druhý problém, ktorý sužoval organizátorov - dejisko, sa vyriešil po tom, čo sa do úvahy zobrali požiadavky jednotlivých účastníkov (nepísané pravidlá o cestovaní a vzdialenosti od medzinárodného letiska). SZĽH prijalo ponuku Trenčína. Mesto Matúša Čáka sa už vlani vyznamenalo vynikajúcou organizáciou. A keďže je v prijateľnej vzdialenosti od viedenského letiska a najmä opäť prejavilo záujem o organizáciu podujatia, dostal Trenčín zelenú.

Diváci mátali

Jediným obávaným bodom boli diváci, ktorí počas uplynulých rokoch akosi zabudli na cestu na zimný štadión (opodstatnene). Našťastie, už druhý rok sa trenčianska Dukla hokejovo vzmáha, čo prinavrátilo fanúšika do útrob štadióna. Z týchto dôvodov sa dalo predpokladať, že sa to odrazí aj na záujme o medzištátne zápasy (vlani ich ignorovali). Tentoraz sa ich zišlo na turnaji v porovnaní s minulosťou vcelku slušný počet, ale aj to iba vtedy, keď hrala naša reprezentácia. Pri zápasoch Švajčiarov, Nórov a Bielorusov medzi sebou zíval štadión prázdnotou. A možno i z týchto dôvodov sa organizátori radšej neunúvali oznámiť, koľkí prišli povzbudiť turnaj.

Išlo o zdvorilosť?

Napriek tomuto menšiemu (dá sa polemizovať či je malý alebo veľký) nedostatku, účastnícke tímy si organizáciu a úroveň turnaja Poisťovňa Tatra Cup pochvaľovali, aj keď sa turnaj nezaobišiel bez niekoľkých „lapsusov“, trebárs s výpadkom elektriny. Prvý šancu hrať na veľkom turnaji na Slovensku chválil Leif Boork, tréner Nórska: „Sme radi, že sme na tomto turnaji mohli štartovať, pretože počas sezóny veľa takýchto náročných príležitostí nemáme. Milo ma prekvapila aj divácka kulisa, bolo vidieť, že tunajší diváci hokeju rozumejú.“ K nemu sa neskôr pridal Anatolij Varivončik, lodivod Bieloruska: „Tento turnaj bol pre nás dôležitý najmä preto, že sme si na ňom mohli overiť výkonnosť mladých hráčov. Nechodíme často na turnaje, kde hrajú mužstvá A-kategórie MS. Ďakujem preto SZĽH, že nás na tento pekný a vydarený turnaj pozval.“ Ralph Krüger, tréner Švajčiarska, pohľad dvoch kolegov z Nórska a Bieloruska zvýraznil tvrdením, že všetky stretnutia, ktoré Švajčiari na tomto turnaji odohrali, boli divácky atraktívne, lebo v každom zápase bolo na jednej i druhej strane veľa príležitostí na skórovanie, čo je pre divákov vždy príťažlivé. „Zápas so Slovenskom ukázal, že sme vyrovnaní rivali, preto sa už teraz teším na naše dva februárové súboje u nás doma v Lausanne,“ dodal R. Krüger. Ťažko povedať, či išlo o zdvorilostné chvály trénerov, pokiaľ ide o divákov a ich kulisu, lebo skutočnosť bola trocha o niečom inom. Alebo je v týchto krajinách ozaj taký slabý záujem o hokej, že aj pár stovák hokejových nadšencov, dokáže vyvolať u nich eufóriu z návštevnosti?

(ger/ps)