Podnikateľská legislatíva

Zakladanie a rušenie firiem v Taliansku rieši Občiansky zákonník (Codice Civile). Existujú firmy individuálne a kolektívne. Individuálna je určitý druh živnosti, kde stačí zapísanie sa do registra, ktorý zo zákona vedie Obchodná, priemyselná, poľnohospodárska a remeselnícka komora (CCIAA). Za svoju činnosť zodpovedá takýto podnikateľ celým svojím majetkom. Kolektívna forma znamená založenie spoločnosti osôb alebo kapitálovej spoločnosti. Spoločnosti osôb sú tri: jednoduchá spoločnosť (S.s.), spoločnosť na meno kolektívne (S.n.c.) a jednoduchá komanditná spoločnosť (S.a.s.). Tieto spoločnosti nie sú právnickými osobami a zodpovedajú za svoju činnosť neobmedzene osobným majetkom. Kapitálová spoločnosť môže byť buď: akciová spoločnosť (S.p.A.) s minimálnym kapitálom 200 mil. ITL, spoločnosť s ručením obmedzeným (S.r.l.) s minimálnym vkladom 20 mil. ITL a komanditná akciová spoločnosť (S.a.p.a.). Spoločníci zodpovedajú za činnosť firmy len do výšky svojho vkladu. Všetky spoločnosti musia byť zapísané v registri vedenom v obchodnej komore. Okrem toho existujú tzv. mutualistické spoločnosti, teda neziskové, a to sú družstvá spotrebné, poľnohospodárske, stavebné a úverové.

Zahraničné investície

Talianska vládna politika je v otázke zahraničných investícií otvorená. Vo väčšine prípadov sa zahraniční investori nestretávajú so závažnými prekážkami pri investovaní v krajine, i keď často narážajú na byrokratické ťažkosti a požiadavky. Stopercentná kontrola spoločnosti zahraničným kapitálom je v Taliansku povolená. Niektoré reštrikcie existujú. Antitrustový zákon z roku 1990 dáva vláde právo revidovať fúzie a nákupy akcií prekračujúcich hodnotu 30 mil. USD pri priamom nákupe a 300 mil. USD prevedených v rámci fúzujúcich subjektov. Vláda má právo zablokovať fúzie so zahraničnými spoločnosťami z dôvodu „výsostného záujmu národného hospodárstva“ alebo v prípade, že v krajine investora sú uplatňované diskriminačné opatrenia voči talianskym firmám. Existuje niekoľko priemyselných sektorov (domáca letecká doprava, letecký priemysel, železnice a produkcia tabakových výrobkov), ktoré sú buď prísne regulované, alebo priamo uzavreté zahraničným investorom. Ďalšie reštrikcie môžu byť uplatňované už len v rámci pracovných povolení pre cudzincov. Štátna podpora zahraničným investíciám, napr. daňových zvýhodnení, je smerovaná nie na podporu určitých prioritných odvetví, ale predovšetkým na podporu rozvoja ekonomicky zaostalých regiónov. Vo väčšine prípadov ide o oblasti talianskeho juhu, a to formou daňových prázdnin a úľav, založením garančného fondu.

(OBEO Rím)