Chýba nám zdravá konkurencia

Obchod treba podporiť, tvrdia podnikatelia, ale aj úradníci

„Sme schopní konkurovať zahraničným obchodným reťazcom, ak budeme mať rovnaké podmienky,“ myslí si Viera Matušková, vedúca predajne Dr. Og v bratislavskej Dúbravke, ktorá patrí do vytvárajúcej sa siete Drogérie Slovakia. „Ba môžeme mať ešte lepšie ceny, ak dosiahneme pri nákupe množstevné zľavy, ktoré sú ich výhodou.“ Centrálny sklad, z ktorého budú môcť objednávať na základe znalostí potrieb a nárokov svojich zákazníkov, sa hádam stane skutočnosťou, keď sa viac rozbehne činnosť tohto nového reťazca. Podporu, ba stimuláciu koncentrácie, organizačno-technickej a ekonomickej integrácie vo vnútornom obchode, chce v štátnej Koncepcii obchodnej politiky vo vnútornom obchode a službách prezentovať Sekcia ochrany spotrebiteľa a vnútorného obchodu MH SR ako jednu zo zásadných úloh. Je zaujímavé, že aj keď Zväz obchodu SR odporúča vytváranie regionálnych obchodných sietí po vzore ČR ako cestu zvyšovania konkurencieschopnosti malých a stredných podnikateľov v obchode, nie všetci podnikatelia v maloobchode a vo veľkoobchode sa cítia byť ohrození zahraničným kapitálom. Marta Jerábeková, majiteľka maloobchodnej firmy Štýlový nábytok v Dunajskej Strede, je toho názoru, že vnútorný obchod potrebuje pomoc, a to predovšetkým kapitál. Podľa nej sa však netreba báť veľkých zahraničných firiem, pretože potrebujeme zdravú konkurenciu. Zároveň si myslí, že treba venovať väčšiu pozornosť firmám, ktoré sa zaoberajú výrobou: „Sme bohatí tým, že sme šikovní a vieme robiť kvalitne,“ tvrdí. Ing. Juraj Janech, generálny riaditeľ a. s. Dobrý život, je zasa toho názoru, že supermarkety a hypermarkety priniesli k nám istú nákupnú kultúru, nemôžu však nahradiť tie malé obchodíky, v ktorých vás už majitelia alebo predavači poznajú a okrem tovaru pribalia aj dobré slovo.

Po zlyhaní zákona o obchodných reťazcoch je, samozrejme, namieste otázka, nakoľko je štát oprávnený uplatňovať regulačnú politiku. Generálna riaditeľka sekcie MH SR Ing. Eva Szabóová si myslí, že doterajší vývoj na domácom trhu, no predovšetkým v iných transformujúcich sa okolitých štátoch, potvrdzuje opodstatnenosť určitej, aj keď časovo limitovanej ochrany pred nadmernou konkurenciou obchodných reťazcov. Potreba dohnať technickú, finančnú a organizačnú zaostalosť slovenského obchodu je iste objektívna a štátna obchodná politika by tomu mala pomôcť, pravda, takými nástrojmi, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu trhového hospodárstva. Na správne fungovanie obchodu je potrebné dosiahnuť také kompetencie pre územné orgány štátnej správy a samosprávy, aby ich rozhodnutia smerovali k optimalizácii lokálnej obchodnej siete.

Avšak nielen to. Na výšku maloobchodného obratu (vykazovaného a zdaňovaného) má okrem klesajúcej kúpyschopnosti obyvateľstva významný vplyv aj tzv. šedá ekonomika. Nájsť nielen účinné opatrenia, ale hlavne účinný spôsob kontroly ich dodržiavania by malo byť tiež úlohou spomínanej koncepcie, ktorú mieni vypracovať Sekcia ochrany spotrebiteľa a vnútorného obchodu ministerstva hospodárstva z vlastnej iniciatívy a v úzkej súčinnosti s príslušnými profesijnými zväzmi. Juraj Sláva, predstaviteľ veľkoobchodnej firmy s obuvou a koženým tovarom Grant, spol. s r. o. z Pezinka, iste nie je jediný, kto si myslí, že všetky doterajšie opatrenia (kvóty na dovoz, certifikáty a pod.) sa obrátili proti tým, čo podnikajú čestne. Odkiaľ však pochádzajú napríklad ponožky predávané po 10 Sk a dovezené za 80 halierov? Že tomu sa legálnym spôsobom konkurovať nedá, je nad slnko jasnejšie.

Vzhľadom na význam obchodu - 27,2 % ekonomicky aktívnych obyvateľov SR a približne 22-percentný podiel na tvorbe HDP - si tento sektor naozaj zaslúži patričnú pozornosť. Pri použití správnych nástrojov obchodnej politiky môže totiž pomôcť rozprúdiť život aj v ostatných sektoroch národného hospodárstva.

Zuzana Krútka