Slovnaft pravdepodobne európskou jednotkou

Obsah znečisťujúcich látok v emisii spĺňa najprísnejšie kritériá

Nový technologický komplex EFPA, čiže spracovanie ťažkých ropných frakcií,

uviedol Slovnaft Bratislava do prevádzky v apríli. O tom, aké sú skutočné prínosy tejto technológie, ktorá si vyžiadala investičné prostriedky vo výške 17,8 mld. Sk na ekonomiku spoločnosti, ale aj o tom, či sa dosiahli očakávané efekty v oblasti ekológie, sme sa porozprávali s Vratkom Kaššovicom, viceprezidentom Slovnaftu pre stratégiu a financie. Ten hneď v úvode rozhovoru zdôraznil, že Slovnaft je

v súčasnosti pravdepodobne najmodernejšou rafinériou v Európe. Na našu

otázku, či takéto tvrdenie nie je prismelé a či ho možno podložiť aj

presvedčivými argumentmi, povedal:

- Po prvé, Slovnaft dosiahol vysoký stupeň konverzie ropy na motorové palivá s vysokou pridanou hodnotou. To znamená, že z prakticky nezmeneného

množstva ropy

vyrába viac svetlých produktov. Po druhé, po modernizácii vyrába Slovnaft vysoko kvalitné motorové palivá, ktoré majú veľmi dobré ekologické parametre a plne vyhovujú súčasným kvalitatívnym požiadavkám Európskej únie, a to i s dostatočnou rezervou. Po tretie, je úplne logické, ak rafinéria pri rozsiahlej modernizácii implementuje to najmodernejšie, čo na trhu existuje. Slovnaft inštaloval vysoko sofistikované procesy, ktoré momentálne predstavujú svetovú špičku.

Koľko finančných prostriedkov sa celkom investovalo do modernizácie Slovnaftu?

- Projekty modernizácie sme začali pripravovať v roku 1992, ale s realizáciou sme začali o dva roky neskôr. Následne sme v období šiestich rokov investovali približne 900 mil. USD. Z toho do modernizácie rafinérie išlo 690 mil. USD a 110 mil. USD do zlepšenia pozície na trhu. To znamená do rozvoja siete

čerpacích staníc

vrátane akvizície Benzinolu v roku 1995 a zvyšok sme použili na ostatné rozvojové a rekonštrukčné projekty.

Ďalším prínosom EFPA mali byť ekologické efekty. Naplnili sa očakávania v plnej miere?

- Áno. Zámerom celej modernizácie bolo zlepšiť environmentálne dosahy výroby, čiže znížiť ekologické zaťaženie spracovania ropy v Slovnafte. Treba tiež dodať, že súčasťou komplexu EFPA sú aj dve nové linky na výrobu síry. Tie účinne premieňajú (s garantovaným konverzným pomerom až 99,2 %) pre životné prostredie škodlivý sírovodík, vznikajúci z odsírovacích procesov na výrobok - elementárnu síru. Obsahy znečisťujúcich látok v emisiách, ktoré pochádzajú z uvedených výrobných liniek, spĺňajú aj najprísnejšie ekologické požiadavky.

O koľko sa teda znížili emisie škodlivín?

- Emisie z hlavného zdroja škodlivín – z teplárne, ktorá emituje viac ako 80 % všetkých

emisií kysličníka siričitého Slovnaftu, sa po spustení EFPA

znížia o 60 %,

čo predstavuje približne 12-tisíc ton ročne. Treba povedať, že toto zníženie vychádza z limitov uplatnených v zákone o ochrane ovzdušia, ktorý mal platiť od 1. januára 1999. Je to vlastne prevzatý nemecký zákon, ktorý je veľmi prísny. Aj keď sa na poslednú chvíľu účinnosť zákona presunula až do konca roku 2005, my sme na tento skutočne tvrdý zákon pripravení. Keďže dosahované hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok sú dosť hlboko pod týmito limitmi, približne na úrovni 70 %, a to či už ide o kysličník siričitý, NOX, kysličník uhoľnatý alebo o tuhé znečisťujúce látky, tak nikoho netreba dlho presviedčať, že v ekologizácii spracovania ropy sa Slovnaft posunul o obrovský kus dopredu.

Spomenuli ste, že EFPA sa odzrkadlila na kvalite palív...

- Parametre palív sa zlepšili tak, že spĺňajú nielen terajšie normy, ale aj normy EÚ, ktoré sa ešte len budú pripravovať. Najmä pokiaľ ide o automobilové benzíny. Hlboko pod súčasnou normou je napríklad obsah síry a tiež olefínov, ktoré prispievajú k vytváraniu škodlivého prízemného ozónu. Až na pätinu v súčasnej norme tiež klesol povolený obsah najnebezpečnejšieho z aromátov - benzénu. Radikálne zníženie benzénu nás teší, lebo je známe, že práve táto látka je karcinogénna. Teraz po spustení EFPA sme

výrazne posilnili našu trhovú pozíciu. Fakt, že pohonné látky od nás odkupujú prakticky všetci domáci distributéri, potvrdzuje, že s kvalitou sú naozaj spokojní.

Hoci obsah síry v motorových palivách zo Slovnaftu výrazne klesol, predsa len sa v médiách objavili informácie, že Slovnaft bude musieť do technológie zníženia obsahu síry v motorovej nafte investovať nemalé prostriedky. Môžete to potvrdiť?

- Dnes vyrábame motorovú naftu s obsahom síry 0,025 % hmotnosti, hoci norma

je 0,035 % hmotnosti. Stále máme teda určitú rezervu. Avšak faktom je, že od roku 2005 sa pripravuje v rámci EÚ nová norma, ktorá kladie zvýšené požiadavky na

kvalitu motorovej nafty, a to najmä pokiaľ ide

o obsah síry,

ten by nemal byť väčší ako 0,005 % hmotnosti, čiže len 50 ppm. Opäť ide o veľmi prísne opatrenie, okolo ktorého sú aj v krajinách EÚ veľké diskusie. Veď takmer všetky rafinérie budú musieť do uvedeného termínu inštalovať nové odsírovacie procesy. V súčasnosti sa robia štúdie v Slovnafte, výška investičných nákladov bude závisieť od konečnej špecifikácie motorovej nafty.

Dá sa teda zjednodušene povedať, že bez projektu EFPA by Slovnaft nedosiahol terajšiu kvalitu motorových palív?

- Pravdepodobne nie. Museli by sme robiť iné technické riešenie. To by však bolo určite menej efektívne. Už prvé mesiace využívania EFPA potvrdili zásadný pozitívny vplyv na ekonomiku Slovnaftu. To znamená, že sme dosiahli nielen dobrú kvalitu, ale aj vysokú ekonomickú výnosnosť tejto investície. A to je podstatné. V každej rafinérii totiž môžete robiť rôzne opatrenia, technické projekty, aby ste splnili požiadavky trhu alebo noriem, ale nemusia byť vždy vysoko výnosné.

Prínosy EFPA sú viditeľné. Na druhej strane je tu nečakaný boom rastu cien ropy na svetových trhoch, ktoré ovplyvňujú aj ekonomiku Slovnaftu. Keby ceny ropy boli zostali na úrovni februára roku 1999, náklady Slovnaftu na nákup ropy by boli oproti súčasnosti len tretinové. Navyše, problém predstavuje aj pokles kurzu slovenskej koruny oproti USD. Preto ma zaujíma, či sú prínosy EFPA zárukou, že sa obdobie návratnosti vložených prostriedkov nepredĺži?

- Dá sa predpokladať, že sa dodrží, dokonca je možné, že bude ešte kratšia,

ako sme očakávali.

EFPA umožňuje prakticky z nezmeneného množstva ropy vyrobiť viac benzínov a motorovej nafty. Nehrozí však v súčasnosti, keď sa ceny motorových palív vyšplhali do horibilných výšok, že vznikne problém s ich odbytom?

- Faktom je, že každý veľký investičný projekt

sprevádzajú riziká,

jedným z nich je aj riziko trhové. To znamená, že v našom prípade nebudeme schopní

predať zvýšené objemy palív. V snahe eliminovať ho, sme včas urobili potrebné kroky. Veď načo by nám bola moderná technológia, keby sme nemali produkty kde predať? Náš úspech však potvrdzuje fakt, že dnes celú zvýšenú výrobu motorových palív predávame a technológiu EFPA využívame na plný projektový výkon. Svedčia o tom aj nasledujúce čísla: Spoločnosť zvýšila za desať mesiacov roku 2000 výrobu a predaj autobenzínov o 38 % a motorovej nafty o 9 %. Rast exportu stúpol o 20 mld. Sk a predstavuje 67,1 % z predaja. Samozrejme, za týmto pozitívnym výsledkom je veľká práca marketingu. No aj schopný marketing by ťažko presadil naše výrobky, keby zároveň neponúkal aj vysokú kvalitu.

V médiách sa viackrát objavili informácie, že niektorí predajcovia miešajú benzín alebo naftu Slovnaftu s rovnakými produktmi od iných výrobcov, ktoré majú horšie kvalitatívne parametre. Je to pravda? Údajne, najmä na východnom Slovensku, je miešanie pohonných látok už dlhšie v praxi.

- Takýmto konkrétnym sledovaním sme sa nikdy osobitne nezaoberali. Teoreticky je to však možné a určité signály sú. Uvediem nasledujúci príklad: Ak niekto má motorovú naftu s obsahom síry okolo 1000 ppm a zmieša ju s našou s obsahom 250 ppm, tak sa môže dostať na požadovaných 350 ppm.

Pamätám si jednu diskusiu pred štyrmi rokmi na pôde známej spoločnosti MESA 10. Vtedy tam zazneli slová kritiky v súvislosti s faktom, že Slovnaft kupuje ropu len z Ruska. Viacerí z prítomných tvrdili, že je menej kvalitná. To považovali za jeden z dôvodov nevyhnutnosti širšej diverzifikácie. Je ruská ropa menej kvalitná?

- Vtedy som na uvedenom fóre nehovoril o kvalitnejšej a nekvalitnejšej rope, ale som hovoril o rope s inými vlastnosťami. Ropa, ktorá má vyšší obsah ťažších podielov a síry, je logicky lacnejšia. A to je prípad

ruskej ropy

oproti tej, čo sa napríklad ťaží v Severnom mori. Táto má nižší obsah ťažších podielov a je drahšia. Spomínal som tiež, že práve projekt EFPA umožní efektívnejšie spracúvať nielen ruskú ropu, ale aj iné druhy ropy, prípadne ich zmesi.

Lenže najviac vám vtedy vyčítali, že rozvoj spoločnosti je vopred zviazaný len s jedným zdrojom dodávok ropy.

- Ale ja som predsa vysvetlil, že opak je pravdou. Po sprevádzkovaní EFPA sme

schopní spracúvať ropu, ktorá má ešte vyšší obsah ťažších podielov a

vyšší obsah síry ako ruská ropa. EFPA totiž urobila zo Slovnaftu rafinériu, ktorá je veľmi flexibilná. Nie je závislá od konštantných vlastností ropy. Navyše, nemáme len jeden zdroj dodávok. Je tu aj možnosť využiť

ropovod Adria,

vedúci od Jadranského mora. A my môžeme rôzne druhy ropy aj miešať. V mnohých rafinériách v USA a v ďalších krajinách je to celkom bežné. Výhoda je v tom, že zmiešaním sa dajú dosiahnuť približne rovnaké vlastnosti ropy, čo je oveľa výhodnejšie, ako každý druhý deň prestavovať technologické parametre výrobných zariadení na konkrétny druh

Ak však ekologické prínosy EFPA predstavujú zníženie emisií z vlastných zdrojov o takmer 12-tisíc ton kysličníka siričitého ročne, prečo sa na rôznych fórach od obdobia pripomienkovania projektu spomínali oveľa väčšie čísla za celé Slovensko? Približne okolo 40-tisíc ton kysličníka siričitého ročne.

- Vyššia výťažnosť ropy sa na druhej strane prejavuje i nižším množstvom vyrobených ťažkých vykurovacích olejov. Presnejšie, z pôvodných vyše milióna ton klesla u nás výroba na 150-tisíc ton, čiže približne na osminu. Máme rozpracované riešenie, že pôjdeme ešte ďalej so znižovaním výroby ťažkého vykurovacieho oleja. Pred realizáciou EFPA ťažký

vykurovací olej

obsahoval približne 2,5 % síry. Teraz ho produkujeme s obsahom síry približne pod 1 %. Našu tepláreň prevádzkujeme na spaľovanie vlastného nízkosírneho ťažkého vykurovacieho oleja, čiže priamo u nás zníženie emisií kysličníka siričitého predstavuje ročne už spomínaných 12-tisíc ton . Pri príprave projektu kalkulácie vychádzali z toho, že náhradou pôvodného ťažkého vykurovacieho oleja za nízkosírny sa znížia jeho spaľovaním emisie v Slovenskej republike približne o 40-tisíc ton kysličníka siričitého, z toho 12-tisíc ton u nás v Slovnafte a zvyšok u ostatných spotrebiteľov vykurovacieho oleja.

Hoci spotreba vykurovacích olejov v posledných rokoch klesla predovšetkým vplyvom rozšírenia plynofikácie, ale aj zníženia výroby v mnohých podnikoch, predsa len dovoz vykurovacích olejov je značný. Nie je predsa len na škodu, že ho Slovnaft vyrába menej?

- Nie. Problém je v inom. Ťažký vykurovací olej s obsahom síry do 3 % má spotrebnú daň 300 Sk za tonu, bez možnosti jej vrátenia. Vykurovací olej s obsahom síry do 1 % má spotrebnú daň 9500 Sk za tonu s nárokom na vrátenie

celej sumy

pri preukázaní spotreby na energetické účely. Keďže naši domáci odberatelia sú pri kúpe zaťažení takouto vysokou spotrebnou daňou a majú teda až do času vrátenia spotrebnej dane viazané značné finančné prostriedky, tak o ťažký vykurovací olej s obsahom síry do 1 % nie je záujem a ide väčšinou len na export a do SR sa dováža vykurovací olej s vyšším obsahom síry. Túto paradoxnú situáciu by malo riešiť kompetentné ministerstvo, veď je v protiklade s trendom vo vyspelých krajinách.

Zdena Rabayová