Ešte vždy platí: Iný kraj, iný mrav

Niekoľko rád o tom, ako sa správať na zahraničných pracovných cestách (2)

V prvej časti seriálu sme pred týždňom spomínali, že pri príprave na zahraničnú pracovnú cestu netreba okrem kompletných pracovných podkladov a cestovných dokladov zabudnúť na aspoň stručné informovanie o cieľovej, resp. tranzitnej krajine a o zvykoch, tradíciách a kultúrnych zvyklostiach tamojších ľudí. Dnešné druhé pokračovanie nadväzuje na stručné úvodné informácie a na rady týkajúce sa Veľkej Británie a Francúzska.

Španielski manažéri patria k najelegantnejším v Európe. Typická je pre nich vždy čistá a perfektne vyžehlená košeľa. V protiklade k formálnemu zovňajšku sú však pri obchodných rokovaniach veľmi spontánni a svojich partnerov pomerne rýchlo priateľsky potľapkávajú po pleciach. Denný program sa výrazne odlišuje od našich zvyklostí. Kto sa bude dožadovať stretnutia o deviatej ráno, dočká sa začudovaných pohľadov. Naopak, počítať treba s rozhovorom hoci aj o deviatej večer. Súkromné večerné pozvania sa len málokedy začínajú pred 22.00 hodinou. Ani tu netreba byť presný, polhodinové meškanie je bežné. Avšak pozor: Na rozdiel od súkromnej sféry to Španieli napriek všetkým predsudkom berú s presnosťou v práci

Nie je to nijaké klišé, ale v Taliansku je naozaj prvoradá rodina a až potom nasleduje obchod. To pre partnerov prichádzajúcich z inej krajiny znamená, že na Apeninskom polostrove sa patrí hneď po privítaní spýtať na rodinu a porozprávať pár slov o svojej. Taliani sú srdeční, pohostinní a otvorení a aj čisto obchodné záležitosti riešia pri dobrom jedle, pričom svojich partnerov veľmi často pozývajú nie do reštaurácie, ale do súkromných bytov. Napriek takmer rodinnej atmosfére sa však počas pracovných stretnutí nevyžaduje osobitné oblečenie alebo správanie. Nepísané zákony a zvyky v podstate zodpovedajú našim, pričom prípadné rozdiely sú väčšie na juhu krajiny. Odporúčané témy na rozhovor: rodina, krajina, víno, móda, umenie a kultúra, futbal.

Rakúšania kladú relatívne veľký dôraz na starobylé tradície, otázky protokolu a hierarchické usporiadanie. Predovšetkým pri oficiálnych príležitostiach si treba dať mimoriadny pozor na dostatočne sviatočné oblečenie, pribaliť do kufra smoking pre mužov je nevyhnutnosťou. Hoci od roku 1919 sú šľachtické tituly oficiálne zakázané, používa sa nespočetne veľa občianskych titulov, ktoré sa pri oslovení patrí vysloviť spolu s menom ich nositeľa. Manželky sa v poslednom období čoraz častejšie oslovujú titulom manžela. Ženy, ktoré sa vyberú na obchodné rokovanie do Rakúska, musia počítať s formálnym pobozkaním ruky, ktoré je ešte vždy prejavom dokonalej slušnosti.

Aj vo Švajčiarsku sa odporúča nadväzovať medzi domácimi a zahraničnými obchodnými partnermi iba veľmi formálne vzťahy. V kantónoch, v ktorých je materinským jazykom nemčina, sú ľudia väčšinou presní, dôslední, a napriek tomu priateľskí – z ich občasnej samoľúbosti si netreba robiť väčšie starosti. V ostatných kantónoch sa odporúča správať podľa kódexu krajiny, ktorej jazykom sa v nich hovorí.

Obyvatelia strednej a východnej Európy sú slovenskému naturelu najbližší, takže pri obchodných rokovaniach tu vzniká najmenej nedorozumení spôsobených odlišnosťou kultúrnych tradícií a zvyklostí, menšia je aj jazyková bariéra. Avšak aj tu si treba dať pozor na drobné maličkosti. Napríklad Poľsko možno z určitého hľadiska pokojne považovať za Rakúsko východnej Európy. Dodržiavanie hierarchie, zdvorilé vystupovanie a používanie titulov sa tu totiž tešia veľkej obľube. Muži bývajú veľmi často poctení hlbokým predklonom, ženy dokonalým pobozkaním ruky. Poliaci dokážu oceniť vzdelanosť a znalosť cudzích jazykov. Mimoriadne vysoko však hodnotia, ak partner hovorí po poľsky. Na rozhovor sa najlepšie hodí téma Ochrana pamiatok a ich reštaurovanie – v tomto smere sú Poliaci svetoví. Vhodné je hovoriť aj o rodine, športe a kultúre, neodporúča sa kritika alebo zosmiešňovanie pápeža a katolíckej cirkvi.

Podobne ako všetkých obyvateľov Veľkej Británie nemožno považovať za Angličanov, ani v Rusku nežijú samí Rusi. V Ruskej federácii možno napočítať vyše 150 národov a národností, preto otázka smerujúca k odhaleniu koreňov môže byť vhodným začiatkom rozhovoru. Obyvatelia Ruska sú väčšinou nedôverčiví, preto je pre zahraničných návštevníkov dôležité získať si ich dôveru. Osobné vzťahy a kontakty sú totiž základom každej spolupráce. „Lámanie ľadu“ neraz trvá pomerne dlho, avšak ak sa to podarí, obchodné vzťahy môžu prerásť do skutočne hlbokého priateľstva a z vojensky prísneho a strohého obchodného partnera sa môže vykľuť pohostinný, milý a až sentimentálny typ človeka.

Pozor si treba dať na to, že v Rusku sa takmer všetko zapíja vodkou s typickými prípitkami, pri ktorých sa postupne striedajú všetci prítomní (oceňuje sa originalita a niekoľko slovíčok po rusky). Abstinenti sa tu netešia veľkej úcte – naopak, víťazí skôr ten, kto dokáže „držať krok“ s domácimi. Ten, koho v Moskve pozvú na súkromnú návštevu, by mal domácej pani priniesť podobne ako u nás kyticu s nepárnym počtom kvetov. Oblečenie zodpovedá medzinárodnému štandardu, v zime je však vďaka tuhým mrazom dovolené prísť v čižmách. Večerné topánky si treba priniesť v taške a prezuť sa možno až na mieste. V hoteloch obyčajne nie je vrátnik, na každom poschodí však možno nájsť službukonajúcu, ktorá ochotne poskytne informácie každého druhu. Dar hostiteľovi je pre cestujúcich do Ruska potrebnou investíciou.

(hyž)