Aukcie nielen spoločenskou prestížou

Stojí ktorýkoľvek obraz skutočne za toľko peňazí? Už sama táto otázka je z určitého hľadiska nespravodlivá. Diela starých majstrov sú výnimočné nielen svojou kvalitou a krásou, ale aj z hľadiska historického. Okrem toho, rovnako ako sama krása, má aj krásne umelecké dielo v očiach svojho obdivovateľa hodnotu nezmerateľnú.

Aj tak však strmý vzostup cien na nedávnych veľkých aukciách umeleckých diel má zrejme máločo spoločné s estetickým cítením. Napríklad Manet za 11 miliónov dolárov je pekný obraz, ale sotva patrí k vrcholom tvorby tohto majstra. Prvý Rembrandt, ktorý sa po dvadsiatich rokoch objavil na trhu – menší portrét – dosiahol v decembri 1987 cenu 10,3 milióna dolárov. A Lúčenie Telemacha s Eucharidou od Jacquesa Louise Davida – považované niektorými znalcami za vulgárny gýč – sa pred tromi rokmi predala za 4,1 milióna dolárov. „Na trhu nejde o umenie, ale o peniaze,” hovorí William Rees-Moog, bývalý šéfredaktor londýnskych novín Times a predseda Britskej umeleckej rady. „Tieto ceny nám predovšetkým signalizujú, že svet je zaplavený peniazmi, ktorých majitelia nevedia, ako ich minúť. A tak sa prebiehajú ...“

Mnohí riaditelia verejných galérií a múzeí dnes zisťujú, že dnešné prehrané ceny ich z aktívnej účasti na aukciách prakticky vylučujú. A ak aj nepodľahnú v súbojoch so súkromnými zberateľmi, sú vytlačení hŕstkou najmajetnejších inštitúcií.

To, pochopiteľne, neznamená, že sa staré veľkolepé európske múzeá a galérie dostali do bezvýchodiskovej situácie. V skutočnosti väčšinou vlastnia toľko cenných exponátov, že ich ani všetky vystaviť nemôžu. Ale aj tak je pre riaditeľov a poradné zbory európskych galérií a múzeí ťažkým problémom rozhodnúť, ako využiť tie finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Vedúci činitelia londýnskej galérie Tate, ktorí môžu utratiť za nové akvizície iba 2,7 milióna dolárov ročne, prejavili nedávno mimoriadny záujem o strhujúci obraz Johna Constabla Východ slnka nad Waterlooským mostom. Súkromný majiteľ tohto diela zaň, bohužiaľ, žiadal priveľa – a keby ho ponúkol na voľnom trhu, určite by ich rýchlo dostal.

Niektoré štáty sa snažia zabrániť výpredaju svojich umeleckých skvostov ešte prísnejšími predpismi. Talianske kultúrne dedičstvo, ktorého cenu nemožno peniazmi vyjadriť, chráni oblastná komisia pre výtvarné umenie: na každé dielo historického významu môžu vydať tzv. notifikáciu. Tá zaväzuje ich majiteľa chystaný predaj diela vopred oznámiť príslušným úradom a zabezpečuje štátu prednostné kúpne právo. Notifikované umelecké diela pritom nemôžu byť za žiadnych okolností predané do zahraničia a ich vlastník ich bez štátneho povolenia dokonca ani nesmie premiestniť z jednej budovy do druhej. A druhou poistkou proti úniku cenných umeleckých výtvorov cez hranice je nariadenie, podľa ktorého žiadne výtvarné dielo historickej hodnoty staršie ako päťdesiat rokov nesmie byť vyvezené z Talianska bez úradného povolenia. V praxi nebýva toto povolenie vydané skoro nikdy. Aj keď každý rok stále ešte zmizne mnoho cenných umeleckých hodnôt v zahraničných súkromných zbierkach, zostáva predsa len väčšina skvostov v Taliansku a ich domáce ceny sú neporovnateľne nižšie ako ceny svetové.

Poprednými zákazníkmi medzinárodného trhu s výtvarným umením sa v posledných rokoch stali predstavitelia rozrastajúceho sa japonského priemyselného impéria, disponujúci čoraz hodnotnejšími jenmi. Okruh ich záujmu je však dosť úzky. Japonskí zberatelia sú vo vytržení nad impresionistami a parížskou školou, najmä van Goghom. Novšie smery ich väčšinou nechávajú chladnými.

Kým Japonci sa „novému” umeniu vyhýbajú, európski a americkí zberatelia v ňom nachádzajú čoraz väčšie zaľúbenie: usilovne pátrajú po mladých, talentovaných, a pokiaľ možno tak trochu excentrických výtvarníkoch.

Budovať si súkromnú zbierku výtvarného umenia, to dnes nie je lacná vec ani v slovenských podmienkach. Je to však nepochybne do budúcnosti jeden z najlepších spôsobov, ako investovať svoje peniaze. Potvrdila to aj nedávna aukcia výtvarných diel, ktorú usporiadala aukčná spoločnosť SOGA. Napríklad za rovný milión korún vydražili gobelín známeho slovenského výtvarníka a maliara Ľudovíta Fullu (1902 - 1980) s názvom Madona s anjelmi. Toto dielo je vlastne tkaným obrazom a pochádza z roku 1949. Druhým najhodnotnejším dielom v rámci aukcie bola olejomaľba maďarského umelca Vilmosa Perlrota-Csabu nazvaná Zátišie (1930), ktorú vydražili za 550 000 korún, pričom jej vyvolávacia cena bola 220 000. Ide o výtvarníka, ktorý žil v období rokov 1880 až 1955.

Spolu bolo vydražených takmer 150 výtvarných diel v celkovej hodnote prevyšujúcej osem miliónov korún, pričom vyše milióna korún zaplatili záujemcovia za obrazy, ktoré sa predali pod vyvolávaciu cenu.

(mb)