Pre podnikateľov robí vláda a NR SR zlú prácu

Neprosia o dotácie, majú právo na vhodné prostredie

Návrhmi na zníženie sadzby dane u právnických osôb, zníženie daňových pásem u fyzických osôb-podnikateľov a odstránenie deformovaného spôsobu stanovovania základu dane, zrovnoprávnenie samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) so zamestnancami v položkách niektorých daňových výdavkov sa včera skončilo rokovanie parlamentu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania na Slovensku v roku 1999. Parlament vzal správu na vedomie, vyslovil niektoré návrhy a postupne môžeme zabúdať, hoci NR SR schváleným uznesením požiadala vládu, aby v roku 2001 urýchlene predložila legislatívne návrhy na podporu MSP v daňovej oblasti. Tak to totiž bolo aj doteraz: vláda a parlament o problémoch podnikateľov hovoria, ale s ich riešením je to veľmi chabé. Inak by sa niektoré z nich nemohli opakovať niekoľko rokov. Vždy má prednosť plnenie príjmov štátneho rozpočtu, a to najmä a neraz na úkor podnikateľov (odpisy áut, uznávanie nákladov na pohonné látky a podobne). Pritom nemožno povedať, že by sa zmeny v zákonoch nediali. Veď len v roku 1999 bolo v oblasti podnikania prijatých 123 právnych noriem a zmien, v roku 1998 to bolo až 160. Lenže zmeny okrem toho, že ich je veľa, sú chaotické. Z toho potom vyplýva netransparentné a zložité prostredie, ktoré sa navyše rýchlo mení, podnikateľ nemá šancu tieto zmeny sledovať a spracovať ich. Kuriózny bol napríklad tohtoročný august, keď bol zákon o Sociálnej poisťovni zmenený štyrmi zákonmi a zákon o zamestnanosti dvoma. Alebo zákon o daniach z príjmov je k 1. januáru 2001 novelizovaný súčasne tromi zákonmi a ešte doteraz nebol publikovaný v Zbierke zákonov, pričom obsahuje 130 zmien. Kedy si ich môžu podnikatelia naštudovať a pripraviť sa na ne?

„Pri podpore malého a stredného podnikania sme v tomto roku očakávali väčšiu ústretovosť vlády, a to najmä vytvorením podmienok v rámci podporných programov. Došlo však k rapídnemu zníženiu finančných prostriedkov. Agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania dostala len 50 mil. Sk, pričom požiadavka bola 350 mil. Sk,“ zdôraznil predseda Slovenskej živnostenskej komory Ing. Vladimír Sirotka. Podľa neho sa vo finančnom zaťažení malých podnikateľov stav nezlepšil a pretrváva ich diskriminácia vo vzťahu k právnickým osobám a v určitých výdavkových skupinách dokonca aj voči zamestnancom. Diskriminácia voči právnickým osobám spočíva vo vyššom daňovom zaťažení, pričom čistota podnikania fyzickej osoby, teda jej ručenie je transparentnejšie. „Podľa mojich výpočtov finančné zaťaženie fyzických osôb sa od roku 1993 nezmenšilo.“ S jeho názorom o tom, koľko dostala a nedostala Agentúra pre rozvoj MSP, možno polemizovať, pretože podnikatelia by od štátu nemali očakávať finančnú pomoc, ale podmienky na to, aby mohli podnikať. To znamená: aby dostali úver, aby rýchlo vybavili živnostenský list a koncesiu, mali prijateľné dane a odvody a podobne. A v tomto slovenská vláda už tretí rok napriek niektorým pozitívnym, ale kozmetickým úpravám zlyháva.

„V otázke paušálnych daní vláda svoje sľuby splnila, aj keď po tvrdom boji s niektorými úradníkmi z MF SR,“ povedal nám poslanec NR SR za SDK Pavol Prokopovič. To, že tento rok pozmeňovacím návrhom k novele zákona o dani z príjmov sa vrátila späť možnosť účtovať paušálnu náhradu za používanie vlastného motorového vozidla, tiež hodnotí veľmi pozitívne. „Viac som očakával, že sa s MF SR dohodneme aj na reálnom znížení daňových sadzieb pre fyzické osoby. Je to však otázka na budúci rok.“ Za prioritu roku 2001 považuje ďalšie znižovanie daňového zaťaženia právnických osôb, a to z 29 aspoň na 25 %. "Čaká nás štart do reformy daňovej sústavy. V priamych daniach, teda najmä v daniach z príjmu, pôjde o podstatné znižovanie daňového základu prehodnotením odpočítateľných položiek a odpisového systému tak, aby bol v prospech tohto podnikateľského stavu, v prospech zavádzania nových technológií a aby peniaze mohli podnikatelia otáčať vo vlastných firmách.“ Prezident Slovenského živnostenského zväzu Anton Buben hovorí, že rok 2000 bol pre malých a stredných podnikateľov ťažký a tvrdý. „Vláda by si mala uvedomiť význam malých a stredných podnikateľov, čo sa týka ich podielu na HDP, na exporte a podobne. Malo sa viac konať, no vláda sa skôr zaoberala politikou ako reálnou ekonomikou. To, čo nás čaká v súvislosti s rastom cien za energiu, je pre živnostníkov a malých podnikateľov dosť ubíjajúce a odzrkadlí sa to na cenách.“ A. Buben očakáva aj zlepšenie legislatívneho procesu či už v odvodovom zaťažení alebo v daňovej politike. „Nemôžeme súhlasiť, aby živnostník nebol zrovnoprávnený s právnickou osobou,“ zdôrazňuje šéf zväzu.

Analýza Štatistického úradu SR o úrovni podnikateľského prostredia v SR ukázala, že na nedostatok kapitálu sa sťažuje 65 % podnikateľov. Obmedzený prístup k úverom uvádza ako problém 24 % malých a stredných podnikateľov a sťažnosti na platobnú neschopnosť dosahujú úroveň 47 %. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov uvádzalo ako problém iba 7 % a na vysoké daňové zaťaženie sa sťažuje 70 až 80 % podnikateľov. Administratívne bariéry obmedzujú v podnikaní 42 % právnických a 29 % fyzických osôb. Čo viac ešte vláda potrebuje na to, aby naozaj konala? Správy v parlamente problém naozaj nevyriešia.

Peter Višváder

Vladimír Turanský