Čo bude s 2162 akciovkami?

Kabinet M. Dzurindu akoby v duchu Werichovho výroku...

Novely Obchodného zákonníka a zákona o cenných papieroch z roku 1999 (zákon č. 127/1999 Z. z. a zákon č. 127/1999 Z. z.) uložili akciovým spoločnostiam, ktoré vydali akcie na doručiteľa, povinnosť do 31. decembra 1999 odovzdať Stredisku cenných papierov zoznam akcionárov (s uvedením názvu, sídla, identifikačného čísla, ak ide o právnickú osobu, resp. meno, bydlisko a rodné číslo, ak ide o fyzickú osobu). Ak si túto povinnosť v stanovenom termíne nesplnili, mala ich čakať likvidácia. Toľko hovorí zákon. V určenej lehote však literu zákona nesplnilo 2162 akciových spoločností. Za normálnych okolností by tieto zo zákona zanikli. Keďže však ide o veľký počet firiem s veľkým vplyvom na ekonomiku (tvorbu zisku, zamestnanosť, odvody verejnoprávnym fondom a do štátneho rozpočtu) nastal problém... Jednoducho nezanikli.

Vláda iniciovala tento krok z politických dôvodov, keď chcela v eufórii po voľbách v roku 1998 zverejniť mená privatizátorov viacerých zaujímavých podnikov a škandalizovať tak svojich politických protivníkov. Postupne jej však „hlava vychladla“, a treba povedať, že k tomu prispel aj spomínaný veľký počet podnikov, ktoré si túto zákonnú povinnosť nesplnili. Dodnes si tento horúci zemiak jednotlivé ministerstvá ako nesplnenú úlohu pohadzujú medzi sebou. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré má vo svojej kompetencii obchodný register, malo porovnaním údajov obchodného registra a Strediska cenných papierov vypracovať zoznam podnikov, ktorých sa táto zákonná povinnosť týka. Zoznam je dnes na svete. V októbri na nesplnenie povinnosti týchto firiem upozornil minister Ján Čarnogurský. Vtedy sa vláda akoby prebrala a začala tomuto problému opäť venovať pozornosť. Vecne ho dostal na starosť vicepremiér I. Mikloš a ministerka financií B. Schmögnerová. J. Čarnogurský totiž bez odporúčania porady ekonomických ministrov nepodá podnet na faktický zánik týchto firiem. Ako sme sa včera na úrade vlády dozvedeli, porada ekonomických ministrov dňa 23. októbra 2000 uložila ministerke financií B. Schmögnerovej (resp. odporučila) úlohu problém analyzovať a navrhnúť postup ďalšieho riešenia a spracovaný návrh predložiť v termíne do 15. 11. 2000. No dodnes, vyše mesiac po tomto termíne, sa tak nestalo.

Aj napriek tomu (alebo práve preto?) v SCP od októbra 2000 zaznamenali zvýšený počet podaní na doplnenie údajov akcionárov spomínaných spoločností. K 31. 12. 2000 Stredisko cenných papierov vyhotoví nový zoznam spoločností, ktoré si túto povinnosť dovtedy nesplnia.

Aký zmysel mali teda spomínané novely? Vláda chcela poznať akcionárov - privatizátorov viacerých podnikov, ale problém jej prerástol cez hlavu a dodnes si nevie s ním poradiť. Pritom nejde o to, či posunie termín na vykonanie potrebných zmien. Problém je v tom, že aby takýto posun bol legálny, mala vláda novelizovať spomínané zákony. Ak neprijme takéto opatrenia, tak poruší zákon, ktorý sama iniciovala a ukáže sa, že si nevie v spomínanej veci poradiť. Možno nakoniec dospeje do toho štádia, že celú „akciu očistenia“ zrušia. Podľa onoho Werichovho: „Nařizuji, co jsem zrušil a zrušuji, co jsem nařídil.“

Katarína Šimková

Peter Višváder