Štyri pätiny sú v manažmente

Kto zvládne výrobu mlieka, nemal by mať iné problémy

Slovensko bude požadovať v rámci predvstupových rokovaní s Európskou úniou na výrobu mlieka ročnú kvótu 1,2 mld. litrov. V súčasnosti nedosahujeme takúto produkciu, pričom sa očakáva, že tohtoročná bude asi 1,05 mld. litrov v dôsledku zníženia počtu dojníc. Vzhľadom na to, že SR poskytuje dotáciu vo výške 1 mld. Sk na chov kráv s trhovou produkciou mlieka ako stimuláciu zvyšovania úžitkovosti, Slovensko požaduje túto platbu ponechať a poskytovať ju aj po vstupe do EÚ.

Generálny riaditeľ jednej z najväčších mliekarní na Slovensku – Novozámockého Mliekospolu, ktorý je

nositeľom Ceny SR za kvalitu a získal prvenstvo spomedzi sedemnástich krajín v súťaži hodnotenia syrov v Rakúsku, predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Šimunek hovorí, že zatiaľ sa nedá povedať, koľko mliekarní u nás ostane po vstupe do EÚ. Podľa neho majú opodstatnenosť aj malé, regionálne so špecializovanou výrobou. Špecializácia však prinesie zároveň aj koncentráciu a vyprofilovanie výrobného programu. „Veď kto by robil napríklad korbáčiky, oštiepky, bryndzu? Tie majú tradíciu a vyvážajú sa aj do zahraničia.“ Myslí si, že našu produkciu nevieme vhodne ponúkať. Na rozdiel od niektorých západných krajín napríklad v našich hoteloch neponúkame domáce mliekarenské špeciality, napríklad syry. Podľa J. Šimunka náš mliekarenský priemysel je v porovnaní s krajinami únie dobrý v tom, že máme koncentrovaný chov hovädzieho dobytka, čiže zberných miest na mlieko je menej. Tým sú menšie aj náklady na jeho dovoz a lepšie sa tak môže ovplyvňovať aj kvalita. Západ je však lepší v niektorých strojovo-technologických zariadeniach. „My však máme prísnejšie normy, čo sa týka antibiotík, rezíduí a chemikálií v mlieku. V krajinách EÚ sú ďalej aj v špecializácii mliekarní, zhotovujú sa tam väčšie šarže výrobkov, a tým môžu byť lacnejší,“ hovorí.

„Každý úspech či neúspech firmy je v manažmente. Osemdesiat percent jedného či druhého pripadá na riadiacich pracovníkov a zvyšok spočíva na podmienkach podnikania,“ povedal nám generálny riaditeľ Agrocontractu Mikuláš, a. s. (okres Nové Zámky), Ing. Marian Záhumenský, ktorý so svojím kolektívom povzniesol kedysi enormne zadlžené družstvo s veľkými úvermi na modernú prosperujúcu firmu. Podľa neho úspešný manažment dokáže aj v nepriaznivých podmienkach dosiahnuť primeranú mieru rentability. Pri dojniciach je veľmi veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú produkciu. „Cez vemeno musí pretiecť 400 litrov krvi, aby dalo liter mlieka,“ hovorí. Celý proces je náchylný na vniknutie mikroorganizmov a baktérií, takže udržať kravské vemeno mnoho rokov funkčné, je mimoriadne náročné, pričom výživa dojníc je veľmi zložitá.

„Kto však dokáže zvládnuť výrobu mlieka, nemal by mať ťažkosti s inou produkciou.“ Kým v polovici deväťdesiatych rokov mal pôvodný štátny majetok v Mikuláši priemernú ročnú dojivosť len 2800 litrov mlieka, tento rok je to už 8100 litrov, a to v najvyššej Q triede. Podľa M. Záhumenského celé slovenské poľnohospodárstvo by malo dostávať v predvstupovom období do EÚ vyššie dotácie, a tie by sa mali pravidelne valorizovať.

Vladimír Turanský