FED veľmi neprekvapil

Napriek tomu, že finančné trhy vo všeobecnosti očakávali, že FOMC, kľúčový výbor určujúci menovú politiku FED, nezmení základné úrokové sadzby, časť investorov špekulovala o ich znížení. Konštatovanie záverečného komuniké „Na pozadí dlhodobých cieľov cenovej stability a udržateľného rastu ekonomiky a s prihliadnutím na súčasne dostupné informácie výbor predpokladá, že riziká sa berú do úvahy predovšetkým v podmienkach, ktoré môžu v budúcnosti generovať spomalenie ekonomického rastu“ však svedčí o tom, že FED začiatkom budúceho roka tieto sadzby zníži. V prospech tohto výroku svedčí aj konštatovanie, že členovia výboru budú situáciu naďalej pozorne sledovať.

Pri včerajšom, nie celkom jednoznačnom rozhodovaní FOMC, zohrali podstatnú úlohu makroekonomické dáta, ukazujúce na významné spomalenie rastu americkej ekonomiky, hlavne v treťom štvrťroku. Vysoké a zrejme aj neudržateľné tempo ekonomického rastu posilňovalo infláciu, a preto neprekvapila redukčná kúra, ktorú FED naordinoval ekonomike reštriktívnou menovou politikou. Napriek tomu, že postupné (šesťkrát v tomto roku) zvyšovanie základných úrokových sadzieb (diskontnej sadzby na 6 % a kľúčovej repo sadzby na 6,5 %) zabránilo akcelerácii inflácie, niektoré údaje, akým je aj nízka miera nezamestnanosti, nabádali a nabádajú k opatrnosti. Veľkou neznámou je aj zatiaľ nesformulovaná daňová politika G. Busha, ktorý sľúbil zníženie daní. To by pri nízkej nezamestnanosti mohlo zvýšiť domáci dopyt a prebudiť tak driemajúce inflačné tlaky.

Spomalenie ekonomického rastu v USA otvára začatú cestu k postupnému rastu sily eura oproti USD. Euro, ktoré od svojho zavedenia začiatkom uplynulého roku stratilo oproti doláru približne tretinu, začalo v posledných týždňoch naberať nové sily. Pritom nielen W. Duisenberg, prezident ECB, je presvedčený, že v budúcom roku budú zisky eura na dolári pokračovať až k parite ich výmenného kurzu. Tomuto vývoju by nemalo zabrániť ani očakávané spomalenie ekonomického rastu v krajinách EMÚ z tohtoročných odhadovaných 3,3 na budúcoročných 2,6 %. Netreba totiž zabúdať na to, že súčasný výmenný kurz eura oproti doláru nielen neodzrkadľuje výkonnosť ekonomiky EMÚ, ale ani lepšiacu sa situáciu na európskom trhu práce. Navyše euru môže pomôcť to, že hospodársky cyklus, v ktorom eurozóna zaostáva za USA (čo bolo aj jedným z dôvodov pádu eura), sa ešte nekončí. Keďže spoločná mena napríklad znížila transakčné náklady v spoločenstve až o 2 %, zvýšila konkurencieschopnosť európskeho tovaru. K tomu, samozrejme, prispelo aj postupne slabnúce euro. To euro, ktoré si napriek výrazným stratám predsa len získalo medzinárodnú dôveru. Rad centrálnych bánk ho totiž používa ako rezervnú menu. A tak spoločná mena by sa mohla stať stabilizujúcim faktorom vo svetovej ekonomike, ktorej vývoj ohrozuje nielen drahá ropa (po minulotýždňovom poklese takmer na 22 USD za barel začala jej cena opäť rásť), ale aj zatiaľ nie celkom jasné výhľady ekonomík USA a Japonska. Podľa japonskej centrálnej banky sa totiž medziročný rast domácej ekonomiky podporovaný hlavne kapitálovými výdavkami na informačné technológie, menej však exportom a výdavkami vlády, v súčasnom fiskálnom roku (končí sa v marci) zníži na 1,2 %.

Anton Legéň