Čo skrýva odstavenie Temelína?

Poruchy sú normálnym javom testovania JETE

Cez víkend prišlo k ďalšej poruche na zariadení Jadrovej elektrárne Temelín (JETE), ktorá mala za následok opätovné odstavenie reaktora. Dôvodom bol výpadok kondenzátnych čerpadiel na sekundárnom obehovom systéme, ktorý neobsahuje rádioaktívnu vodu. Ten nastal v okamihu zvyšovania výkonu z 12 na 20 %, keď tesne pred dosiahnutím tejto hodnoty bol štepný režim prevedený do nevýkonového podkritického stavu reaktora s teplotou vody pod 260 stupňov Celzia. K poruche prišlo po tom, čo obsluha zasiahla podľa predpisu ručne do prevádzky, pretože v jednej chvíli prestala dôverovať automatike. Chybu, o ktorej bola okamžite informovaná Viedeň, poruchová komisia zaradila do stupňa nula medzinárodnej stupnice INES, pretože podľa komisie nedošlo k narušeniu bezpečnostných funkcií elektrárne. Rakúsko potom žiadalo ešte niektoré podrobnosti, ktoré boli poskytnuté na základe nedávnej dohody v Melku medzi šéfmi vlády oboch krajín.

Išlo o tretie odstavenie JETE od 26. októbra, keď porucha čerpadla donútila vrátiť blok späť od druhého do tretieho režimu zahrievania. Ďalšie odstavenie vzniklo 18. novembra, keď kontrolný systém automaticky odstavil reaktor prvého bloku. Urobil tak počítač, napriek tomu, že žiadna chyba nebola nájdená. Jadrový dozor na vyšetrenie celej udalosti v noci na pondelok vydal pokyn, že JETE môže znovu pracovať. Výkonová úroveň dosiahnutá pred výpadkom bola obnovená v priebehu utorka, keď pred prechodom reaktora do ďalšieho režimu spúšťania bude musieť byť prevedená plná simulácia zvyšovania výkonu s novonastavenými limitmi ochranných systémov. Tým sa má zabrániť, aby pri podobnej udalosti prišlo len k zníženiu výkonu, ale v žiadnom prípade nie k odstaveniu reaktora. Predsedníčka Štátneho výboru pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová upozornila, že počas prevádzkových skúšok nie je možné vylúčiť havarijnú odstávku JETE, čo nie je zavinené prepojením ruskej a americkej technológie. Systémy sú mnohonásobne istené a blokované, takže nemôže dôjsť k situácii ako v Černobyle. Nie je totiž vylúčené, že sa pri ďalšom vylaďovaní reaktor opäť odstaví. Drábová poukázala aj na skutočnosť, že než bola uvedená jedna nemecká jadrová elektráreň, vybudovaná podľa západnej technológie, do prevádzky, prišlo tu k štyridsiatich poruchám. Je to normálne a problémy sa môžu očakávať. Pritom bez spustenia nie je možné otestovať niektoré parametre. Ekologické hnutie Dúha však považuje za poburujúce, že jadrový dozor tieto udalosti bagatelizuje. Väčšina českých politikov na rozdiel od ekológov odmieta, že poruchy pri uvádzaní JETE do prevádzky svedčia o jej nebezpečnosti. Podľa nich to len potvrdzuje dobrú funkciu bezpečnostného zariadenia. Iného názoru sú rakúski protijadroví aktivisti, ktorých neuspokojila ani pondelková schôdzka s kancelárom Schüsselom v Leopoldschlagu, ktorý sa vyjadril, že česko-rakúska dohoda o JETE bola kompromisom. Naďalej odmietajú naďalej jej spúšťanie. Nezávislí jadroví odborníci poukazujú na skutočnosť, že napríklad fínska elektráreň Loviisa, ktorá má zmiešanú rakúsko-americkú technológiu, pracuje bezproblémovo už niekoľko rokov. Včera zvýšili v JETE výkon prvého reaktora na 19 % nominálneho výkonu a v rámci tzv. 3. podetapy bude zvyšovanie výkonu pokračovať až na 30-% hladinu. Elektráreň by mala už v najbližšom čase po prvýkrát skúšobne dodať do siete elektrickú energiu.

Richard Seemann

Praha