Nevzdelanosť plodí problémy

Komentuje Eleonóra Bujačková

Napriek mnohým odlišným tvrdeniam každý vie, že štát nemá prostriedky nazvyš a že teda aj v budúcom roku budeme škrípať zubami pred návštevou zdravotníckeho zariadenia, ničiť autá vo výmoľoch na cestách, dozvedať sa o preplnených väzniciach, rozpadajúcich sa panelákoch, kolapsujúcom školstve...

Aj v súvislosti s prijatým štátnym rozpočtom nie je málo tých, ktorým sa zdá požiadavka, aby vysoké školy prijali čo najviac študentov (bez ich finančnej spoluúčasti), nepochopiteľná. Pritom vysokoškolsky vzdelaní ľudia tvoria relatívne malú skupinu medzi nezamestnanými na rozdiel od ľudí s nižším vzdelaním. Zjednodušene by sa dalo povedať, že vlastne ne-vzdelanie prispieva k ne-zamestnanosti. Aj na tomto základe viacerí praktici vyčítajú vláde, že radšej financuje politiku zamestnanosti ako vzdelanosti, a to iba preto, že mocenská elita zrejme cíti hlavnú voličskú základňu medzi nezamestnanými, ktorým sa lepšie servírujú bonmoty o zbohatlíkoch a tunelároch a ktorých priazeň sa ľahšie kúpi malým zvyšovaním dávok v nezamestnanosti. S istými výhradami dá sa súhlasiť. Zdá sa, že ešte stále sme sa nevyrovnali s prežitkami čias minulých, keď rozhodujúca bola základňa (výroba), a až potom nadstavba (sem patria i školské inštitúcie). A tak ešte stále dostatočne nevnímame potrebu rozvoja vzdelanosti a zároveň podceňujeme „ľahkú“ ekonomiku, tú, ktorá pomocou počítačov a internetu pracuje a disponuje informáciami.

Začína sa boj o vzdelanie. Ekonomická prosperita národa je úzko spätá s jeho zásobou ľudského kapitálu, a tá závisí od kvality vzdelávacieho systému. Na celom svete dnes možno pozorovať snahy o reformu školstva, ekonomický úspech totiž nie je možný bez kvalitného vzdelania. No zredukovať školy iba na prvky ekonomickej politiky prináša nemalé riziká. Zaostávanie našej „ľahkej“ ekonomiky (bytostne spätej so vzdelávaním) na úkor klasickej „ťažkej“ ekonomiky sa nám môže veľmi rýchlo vypomstiť. Mimoriadne markantné je to v tomto období, keď jedným z odporúčaní EÚ je aj maximálne využívanie internetovej a informačnej revolúcie na zníženie nezamestnanosti. Do roku 2005 sa má každý Európan naučiť pracovať s počítačom a internetom. Odstrániť počítačovú negramotnosť, ktorá ťahá ekonomiku ku dnu, je pre Slovensko prioritnou úlohou. A tak pre budúcu prosperitu slovenskej spoločnosti je veľmi dôležité, aby sa vzdelanosť razantne podporovala. Nie iba vzletnými frázami.