Priebeh v praxi

Z praktických skúseností odvodzujeme, že je vhodné organizačne usmerniť priebeh inventarizačných prác napr. formou internej podnikovej smernice. Pritom platí závislosť, že čím je podnik väčší, tým potrebnejšia je takáto smernica. Možno v nej upraviť všetko potrebné, najmä právomoci a zodpovednosť poverených pracovníkov pre jednotlivé druhy majetku alebo záväzkov, termíny a spôsoby inventarizácie, obsah alebo aj vzory inventárnych súpisov. Tiež je vhodné poučiť zúčastnené osoby o hlavných zásadách inventarizácie všeobecne a o ich konkrétnej úlohe osobitne. Členovia inventarizačných skupín by mali dostať čisté inventúrne súpisy, aby ich už vytlačené označenie položiek, ale najmä množstva nezvádzalo k formálnej inventúre, bez skutočnej identifikácie majetku a jeho spočítania (kvantifikácie).

Podrobnosti vykonávania inventarizácie pre účtovné jednotky už neupravuje žiadny iný predpis, ako sú vyššie uvedené účtovné predpisy, teda zákon o účtovníctve a postupy účtovania. V minulosti platila aj vykonávacia vyhláška FMF č.155/1971 Zb. o inventarizácii hospodárskych prostriedkov, ktorá bola zrušená zákonom o účtovníctve s účinnosťou od 1. januára 1992. Z praktických dôvodov však možno túto vyhlášku dobrovoľne používať ako metodickú pomôcku.

Inventarizačné rozdiely sa účtujú spôsobom určeným v postupoch účtovania (úvod, článok XIV). Podnik si môže individuálne stanoviť normu prirodzených úbytkov, a to do výšky odôvodnených obvyklých a prirodzených strát (napr. vysušením, rozprášením). Schodok do výšky tejto normy prirodzených úbytkov sa účtuje na ťarchu daňovo uznaných nákladov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.