Sme akí sme...

Tieto dni sú rok čo rok stále rovnaké. S väčšou či menšou intenzitou sa ohliadame späť... Zmenili sme sa za uplynulých desať rokov? Myslím si, že človek sa priveľmi nezmení ani za celý svoj život. Ale mení svoje zvyky a správanie, teda prispôsobuje sa prostrediu a tlakom podľa svojej sily a vlôh sa učí im odolávať. Preto si myslím, že politické pomery od roku 1989 nikoho nezmenili, iba ukázali, kto aký je.

Zo zmien, ktoré premena priniesla, vyniká sloboda slova. Lenže, chce každý hovoriť, či potrebuje písať?! Veď slobodné slovo nie je ani veľmi účinný prostriedok a väčšinou zostáva iba pri ňom. Slovo je účinné až v spojení s niečím ďalším: s funkciou či autoritou alebo pri hromadnom prejave, hlavne však spojené s vôľou k činu. Vravte si, čo chcete, hranice spoznáte, až to budete chcieť robiť! Dôležitejšia je teda sloboda konania, čo nie je nejaká právne definovaná sloboda. Plynie súhrnne z politických, ekonomických a právnych pomerov a nie každý človek si ju vie nájsť. Zatiaľ čo uplatnenie slobody slova je vždy zrejmé, sloboda konania môže byť až intímna a výsledok sa ukáže až po splnení účelu.

Nie, nemyslím si, že sme sa za desať rokov zmenili, ale isto sa zmenilo naše konanie. Správame sa inak ako prv... A azda dnes viac ako inokedy uvažujeme o tom, čo všetko sa nám podarilo, čo sme zbabrali, ale najmä, čo všetko nám treba spraviť. Väčšinou sa dozvedáme o zlom konaní, pretože aj vo väčšine médií sa neraz riadia zásadou, že dobrá udalosť nie je správa. Kto však má možnosť chodiť do rôznych miest a spoločností, musí mať lepší dojem z ľudí a ich činností, než aký sa ukazuje na stránkach novín, televíznej obrazovke, plynie z rádia... Najlepším dojmom je činorodosť ľudí, pracovitosť a vytrvalosť. A aj rozličnosť! Nové pomery nezmenili ľudí, ale vyvolali súťaž charakterov, výkonov a vkusu. Výraznejšie a určitejšie osobnosti pôsobia na svoje okolie, my vieme, že dvojpólovosť príkladu a podobenstva je mechanizmom kultúrneho pohybu. Je to ako s jednotlivcom: ak smie a dokáže konať slobodne, je na ceste k uzdraveniu.

Desať rokov: obdobie krátke na zmenu ľudí bolo dosť dlhé, aby sa poznalo, čo treba zmeniť. Desať rokov ukázalo, že viac ako na najlepší zákon sa treba spoľahnúť na charakter a morálku ľudí.

Inventúry do svedomia nebývajú bezbolestné. Sú však začiatkom novej kvality. Nepremárňujme teda ponúkané šance.