Cyprus - ostrov prekvapení

Vysoká životná úroveň z ekonomiky služieb

Mladý švédsky pár si vybral za miesto svojej romantickej svadby jeden z deviatich románskych kostolíkov vo vnútrozemí Cypru zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO. Výber kostolíka i zabezpečenie sobášneho obradu a hostiny prebehlo cez internet.

Nová ekonomika

Možno išlo o trochu kuriózne želanie, ale keď sa už mladí Švédi obrátili na cyperskú spoločnosť NetSea, ktorej doménou je poskytovanie internetových služieb, jej pracovníci urobili všetko pre to, aby zahraničných záujemcov uspokojili. NetSea, s podtitulkom e-spoločnosť, prevádzkuje najväčší cyperský obchodný dom na internete (20-tisíc návštevníkov mesačne), okrem toho ponúka vyhľadávací program, organizuje cez internet aukcie, môžete si u nej zahrať vo virtuálnom kasíne a má aj zábavnú vebovskú stránku pre deti. O činnosti mladej spoločnosti, ktorej akcionármi sú výhradne cyperské subjekty, mi rozprávala jej marketingová manažérka Maria Odysseos.

Stretli sme sa na medzinárodnej výstave Cyserv 2000, ktorú v Nikózii už po 5. raz usporiadalo tamojšie ministerstvo obchodu, priemyslu a cestovného ruchu. Súčasťou podujatia boli aj semináre, konferencia o novej ekonomike a dvojstranné rokovania biznismenov. Jeho cieľom bolo získať ďalších partnerov na medzinárodnú spoluprácu. Zahraničným účastníkom predviedli predovšetkým škálu a kvalitu sektora služieb. Ten prispieva k tvorbe hrubého domáceho produktu Cyperskej republiky 62 percentami, takže možno bez akéhokoľvek zveličovania povedať, že tvorí os a základ Cyperskej ekonomiky. Na tom majú najväčšiu zásluhu finančné, poisťovacie, hotelové a reštauračné, ako aj obchodné

Slováci na Cypre

Na seminároch Cyservu boli aj účastníci zo Slovenska, z a. s. Váhostav zo Žiliny. Záujem Váhostavu o Cyprus nie je nijakou novinkou, podľa Ing. Jozefa Rábika, riaditeľa divízie zahraničnej výstavby, prvé marketingové kroky podnikli na tomto ostrove vo východnom Stredomorí ešte v roku 1994. Pred dvoma rokmi vyšli víťazne z dvoch tendrov, na ktorých sa zúčastnili spolu s cyperskými partnermi, ako súčasť spoločností typu joint-venture. Do roku 2001 tu budú pracovať na výstavbe kanalizačného systému v juhovýchodnej časti ostrova, ktorého súčasťou je 20 kanalizačných čerpacích tlakových staníc a čistiarne odpadových vôd s kapacitou 12 000 EO na 12 000 m denne. Ide o stavby financované zo Svetovej banky s nákladom 25 000 USD. Podľa Ing. Rábika je stavebný trh Cypru malý, aj tak sa však nájde priestor a šanca pre slovenské firmy. Domáce spoločnosti totiž nedisponujú kapacitami na niektoré špeciálne práce. V prípade Váhostavu ide o elektromechanickú časť ČOV. Slovenské firmy by tu dokázali uplatniť napríklad svoje know-how na výstavbu tunelov.

Talent na biznis

Ak je ekonomika Cypru založená predovšetkým na službách, dôvod je jednoduchý: Malá ostrovná republika využíva tie zdroje, ktoré má. Teda: klímu, prírodné krásy a historické pamiatky pre cestovný ruch, polohu medzi tromi svetadielmi na sprostredkovanie obchodov a ako námorný uzol, vzdelanosť najmä v bankovníctve a vo finančnom sektore, ale aj v rozbiehajúcej sa „novej ekonomike“. Na margo tamojšieho e-biznisu jeden postreh:

Věra Venclíková, ktorá na Cyserve zastupovala Zväz priemyslu a dopravy ČR, si myslí, že aj keď sú dnes ČR i SR v rozvoji e-biznisu a ďalších internetových služieb hodne vpredu pred Cyprom, nepotrvá dlho a predbehnú nás. Prečo? „Sú výborní obchodníci,” odôvodnila svoj názor.

CR bez hraníc

Nejde však len o vzdelanie či zmysel pre obchod, ktorý majú vrodený vari všetky národy východného Stredomoria. Na Cypre som sa stretla aj s nevídanou húževnatosťou a životným optimizmom, ktorými ľudia dokázali a dokážu čeliť nepriazni osudu. Udalosti z leta 1974, odkedy je severná časť Cypru pod tureckou okupáciou, sú všadeprítomné, zanechali hlboké stopy v dušiach ľudí. Nemožno si ich nevšímať, pretože prakticky na každom kroku, len čo sa s niekým pustíte do debaty, objavíte, že ide o utečenca z Famagusty či iného mesta z obsadenej časti ostrova. Výstavné prímorské turistické strediská na juhu, predovšetkým Limasol a Pafos, ďakujú za svoju modernú tvár a zvučné meno v cestovnom ruchu predovšetkým prisťahovalcom zo severu, kde bola ekonomika vyspelejšia a kde sa dovtedy sústreďoval cestovný ruch. K tvorbe HDP prispieva cestovný ruch 20 percentami, pričom priamo len v hotelových a reštauračných zariadeniach, v cestovných agentúrach a sprievodcovských službách zamestnáva asi 40-tisíc z 290-tisíc pracujúcich Cyperčanov. Christos Mustros z Cyperskej organizácie cestovného ruchu tvrdí, že až 30 % turistov sa na ostrov opäť vracia. Zaujímavé je, že až 30 % návštevníkov prichádza v zime, a pritom využíva kontrast medzi stále príjemnou klímou na pobreží a neďalekými zasneženými horami vo vnútrozemí.

Sympatické je, že sa Cyperčania neuspokojujú s dosiahnutým stavom, ale stále vymýšľajú, ako obohatiť

spektrum ponuky.

V malebných horských oblastiach vedú medzi dedinčanmi presvedčovaciu kampaň, aby sa dali na agroturistiku. Doteraz získali niekoľko stoviek postelí, no rátajú, že budú stále pribúdať. Tento spôsob trávenia prázdnin a dovolenky obľubujú najmä návštevníci zo Škandinávie. Pravda, najväčšou a najtradičnejšou skupinou turistov sú občania Veľkej Británie, čo iste nikoho neprekvapí. V roku 2005 by malo navštíviť Cyprus 3 milióny turistov (vlani ich nebolo ani 2,5 milióna, no v tomto roku, ktorý sa z turistickej stránky vydaril, hovorí predpoklad o 2,68 mil. návštevníkoch). Pozornosť, ktorú štát venuje cestovnému ruchu a vlastnej propagácii navonok, sa evidentne vypláca. V tomto roku bolo na tento účel určených 10 mil. cyperských libier, teda asi 750 mil. Sk, čo predstavuje 1 % z príjmov cestovného ruchu. Príjem z CR sa v tomto roku odhaduje na 1196 mil. cyperských libier, teda asi 90 mld. Sk. Avšak Cyperčania nezostávajú spať na vavrínoch. Vo svete majú 18 zastúpení a zoznam veľtrhov cestovného ruchu, na ktorých každoročne vystavujú, obsahuje presne 100 podujatí v takmer 30 krajinách sveta. Súčasťou propagácie je pozývanie novinárov na rôzne akcie, napríklad na Cyserv, kde sa nás stretlo vyše dvoch desiatok novinárov z rôznych európskych krajín.

Zaujímala som sa, či nemajú obavy z toho, že prílišným cestovným ruchom si zničia prírodu, životné prostredie, vyčerpajú prírodné zdroje. Veď turistov treba živiť, zabezpečiť im teplú sprchu a aj trochu súkromia. Nemajú pocit, že sa hádam už blížia k stropu možností, aké im priestor, ktorý majú k dispozícii, poskytuje? Odpoveď znela, že si môžu dovoliť zdvojnásobiť počet turistov, aj príjmy z cestovného ruchu, čo sa zasa tak rýchlo nestane. Preto významnú pozornosť venujú zabezpečeniu zdrojov pitnej vody, hlavne z rezervoárov v horách, kde sú aj pramene kvalitnej minerálky. No zaoberajú sa takisto aj veľmi nákladným spôsobom jej získavania z morskej vody.

Bohaté kontakty

Cyprus, ktorý Christos Mustros nazýva „najpohostinnejším” ostrovom Stredozemného mora, je otvorený nielen turistom a tým, čo hľadajú oddych a rozptýlenie. Nielenže hotely ponúkajú svoje kapacity celoročne aj na organizovanie konferencií, ostrovná republika víta, ak zahraničné a nadnárodné spoločnosti vytvárajú na Cypre svoje pobočky. V súčasnosti tu pôsobí, resp. je registrovaných viac ako 45-tisíc medzinárodných spoločnosti a hrubý príjem zo zahraničného obchodu, ktorý priniesli Cypru, bol v minulom roku 233,6 mil. CŁ (17,5 mld. Sk). Výhodné podmienky, ktoré im republika ponúka (napríklad bezcolné dovozy), sú na druhej strane vyvážené opatreniami na zabránenie prania špinavých peňazí. Ide o tvrdé požiadavky, napríklad o bankové referencie zaručujúce serióznosť firmy. Okrem toho však krajina vybudovala aj dobrú infraštruktúru vrátane telekomunikačného spojenia a bankových služieb. Ako ostrovný štát využívajú dobré podmienky, ktoré im dáva poloha a poskytujú služby pre lodiarske spoločnosti a pre tranzitný obchod. Cyprus je s 2670 loďami s celkovým výtlakom viac ako 26,7 mil. ton na 6. mieste medzi vedúcimi námornými krajinami sveta. Zároveň ponúka najmä európskym podnikateľom využitie Cypru ako základne na nástup na trhy východnej Európy a Stredného východu. Úsilie začleniť sa do európskych štruktúr dostáva v prípade Cypru konkrétne kontúry od 31. marca 1998, odkedy uzavrel 16 kapitol z 31. Spolu s Maltou je v prvej skupine kandidátskych krajín. Nevyhnutné je však vyriešenie politického problému severnej časti ostrova. Georghios Zodiatis z ministerstva zahraničných vecí predpokladá, že Cyprus sa môže stať členom EÚ aj okyptený, zároveň však verí, že práve úsilie Cypru, ale aj Turecka, stať sa členmi EÚ, zohrá kladnú úlohu pri riešení otázky severného Cypru.

Kultúra

Ešte pred pár rokmi chodili mladí Cyperčania študovať do zahraničia, hlavne do Veľkej Británie. Vzdelanie sa tu tradične považuje za veľkú hodnotu a rodičia neváhajú investovať do vzdelania svojich detí nemalé sumy. Dnes má Cyprus vlastnú univerzitu a vysoké školy, na súkromnej vysokej škole cestovného ruchu študujú (v anglickom jazyku) aj mladí ľudia zo strednej Európy.

S výnimkou múzeí a folklóru nemal ostrov kultúrne ustanovizne, pred rokom však založili štátny orchester a začína sa klásť dôraz aj na túto oblasť nadstavby.

Životná úroveň

Supermarket v Nikózii sa podobá na všetky supermarkety sveta. V piatok večer je preplnený nakupujúcimi rodinami, ktoré nakladajú do obrovských nákupných vozíkov tovar v takom množstve, akoby zaň ani nemuseli platiť. Zopár 12- až 14-ročných výrastkov obsadilo stoličky pri počítačoch v samoobslužnej jedálni, a kým sa rodičia venujú nákupom, oni s výrazom nesmiernej dôležitosti surfujú po internete. Z prieskumu obyvateľstva, ktorý sa opakuje každých 5 rokov a momentálne sú k dispozícii len výsledky z roku 1996, vyplýva, že 13 % rodín vlastní počítač. Údajne však dnes už má počítač takmer každé dieťa. Priznávam, že najväčší dojem na mňa napokon urobili čísla o životnej úrovni, ktoré len dokumentovali to, čo som sledovala v onom supermarkete: Už v roku 1996 pripadalo na izbu v dome alebo byte 0,6 osoby a vyše 81 % rodín vlastnilo osobný automobil, pritom takmer polovica z nich mala dve či viac áut. Z najnovšieho prieskumu vyplynulo, že na 100 obyvateľov pripadá 26 mobilných telefónov, domáce elektrospotrebiče sú samozrejmosťou. Napokon, pri príjme takmer 14 000 USD na osobu ročne sa tomu ani netreba čudovať.

Zuzana Krútka