Rušno z vízových povinností

Postupujeme v zmysle Schengenskej dohody

Či sa to podnikateľom v oblasti cestovného ruchu páči alebo nie, od 1. januára platí vízová povinnosť aj s Ruskom a Bieloruskom. Skúsenosti z Ukrajiny, kde vízová povinnosť platí od 28. júna, potvrdzujú, že máme čo doháňať. „Keď sa v marci uskutočnilo pripomienkovanie návrhu ministerstva zahraničných vecí o zavedení vízovej povinnosti,“ hovorí Vladimír Urban, „ministerstvo hospodárstva nepoukazovalo na žiadne dosahy na cestovný ruch. Skôr očakávali pozitívne výsledky v súvislosti so zánikom ťčiernejŤ pracovnej sily z Ukrajiny.“ Veľkosť náporu žiadateľov o víza však prekvapila a pracovníci konzulárnych úradov v Kyjeve a Užhorode mali čo robiť, aby vyšli turistom v ústrety. Dnes len v Kyjeve je akreditovaných viac ako 100 ukrajinských cestovných kancelárií, ktoré vysielajú turistov na Slovensko. Podľa V. Urbana, hektické dianie na Ukrajine bolo poučné. Nároky však stúpajú aj na iných zastupiteľských úradoch, a to vo Viedni, v Ríme, vo Varšave, v Berlíne či Bonne (v Nemecku žije viac ako 250-tisíc občanov ruskej národnosti). Od 1. januára by malo byť na zastupiteľských úradoch o 50 pracovníkov navyše.

V súvislosti so zavádzaním vízovej povinnosti pre Rusov je konzulárne oddelenie oproti plánu (štyria pracovníci) posilnené o ďalších troch pracovníkov. Pretože Rusi tvoria značnú časť klientely ubytovacích zariadení. Znie to paradoxne, ale ručné spracovanie víz je až štyrikrát rýchlejšie ako na počítači, ktoré ministerstvo zahraničných vecí zavádza na svojich úradoch. Počítače spracúvajú vízovú agendu v zmysle Schengenskej dohody, ktorá kladie vysoké nároky na informácie o žiadateľovi, ktorý do krajiny prichádza. V prípade otvorenia sa Schengenskej dohode v roku 2004 sa východná hranica presunie na slovensko-ukrajinskú hranicu a systém už bude musieť byť plne kompatibilný. Zle vypísané víza sú často dôvodom veľkého zdržania, čo vylučuje možnosť spracovania víz v limitovanom čase.

Hotelieri a majitelia malých ubytovacích zariadení a cestovných kancelárií sa sťažujú, že objemy pobytov, hoci menšie, ale perspektívne rastúce, začali klesať. Sťažujú sa aj niektoré ukrajinské cestovné kancelárie. „Je jednoznačné, že vízová politika má regulačný aspekt,“ konštatuje V. Urban. Na Ukrajine sú však aj také cestovné kancelárie, ktoré sa pokúšajú vybaviť víza na iné účely ako turistiku. Samozrejme, že náklady súvisiace s každým zadržaným a z krajiny vypovedaným „čiernym“ turistom nie sú malé a prakticky za ne zodpovedá aj konzulárny pracovník, ktorý víza vydal. Vízový poplatok vrátane vystavenia karty je v súčasnosti 20 USD, ale na „čiernom“ trhu sa vyšplhal nad 100 USD, čo potvrdzuje fakt, že sa cestovať

Rudolfa Vallová