Hľadanie konca nerozmotaného klbka

Obchod na križovatke nemôže zakrývať problémy druhých

Končiaci sa rok 2000 sa pre mnohých akoby niesol v znamení obchodných reťazcov. Nielenže na Slovensko došli nové zahraničné obchodné reťazce, ale vzrástol aj počet predajných jednotiek. S predajnou plochou prekračujúcou 3500 štvorcových metrov je ich už 16 a k nim sa priraďujú ďalšie veľkoobchody typu cash and carry. Predajná plocha len v poslednom roku vzrástla o 104-tisíc štvorcových metrov, čím sa zlepšili podmienky ponuky tovarov, predovšetkým domáceho pôvodu. Na Slovensku dosiaľ pripadalo len 0,4 štvorcového metra predajnej plochy na jedného obyvateľa, pričom v Česku je to 0,8 a v štátoch EÚ jeden štvorcový meter. Očakáva sa otváranie diskontných predajní, rovnako, ako aj príchod ďalších zahraničných obchodných reťazcov. V Česku ich už pôsobí sedem a patrí im 67 hyper- a supermarketov.

Zmena štruktúry obchodu vplýva aj na zmenu štruktúry výroby, a že sú tieto zmeny predo dvermi, svedčí aj vôľa výrobcov riešiť problémy, ktoré priniesla so sebou kontraktačná politika zahraničných reťazcov.

Jednota - SD,

ktorá chce uspieť ako jedna z veľkých domácich obchodných sietí v konkurenčnom boji, musí - či chce alebo nie - prebrať na seba úlohu trhového nasledovníka a uplatniť v praxi nové predajné metódy. Stavia sa chrbtom ku všetkému, čo pripomína starý imidž „obchod okráda“ a chce bojovať o svojho zákazníka, pretože ten veľmi ľahko môže prejsť nakupovať ku konkurencii. JUDr. Martin Katriak, podpredseda Slovenského zväzu spotrebných družstiev, na seminári o vstupe veľkých obchodných reťazcov namieta, že obchod už nemôže ďalej preberať na seba problémy výroby. „Z vývoja v susedných štátoch alebo aj z konferencií Intraco sme vedeli, čo nás pri vstupe zahraničných obchodných reťazcov čaká,“ tvrdí M. Katriak a dodáva: „Obchod a výroba

mala 2 - 3 roky

na prípravu, a preto je dnes každý zodpovedný za svoj vlastný osud.“ Výrobu trápi predovšetkým už tradičný nedostatok obežných prostriedkov na krytie materiálových vstupov do výroby. Mnohí výrobcovia podmienky obchodných reťazcov akceptujú, aj keď so stisnutými zubami.

Výrobcovia, ktorí sú podkapitalizovaní a banky im nevychádzajú v ústrety s preklenovacími úvermi, aj napriek 30-dňovej lehote splatnosti sa dostávajú do problémov s materiálovým zabezpečením výroby. Výsledkom sú prázdne alebo nedoplnené regále super- a hypermarketov a stratené možnosti odbytu. Výrobcovia namietajú voči vysokej marži, ktorú si pre seba účtuje obchod. Ak sa výrobca rozhoduje pre alternatívu, tiež nie je lacná. Jednota - SD, ktorá zamestnáva 380-tisíc pracovníkov a dosahuje obrat 28 mld. Sk, hospodári takmer s nulovým ziskom. Investuje, pretože musí myslieť na budúcnosť. Mnohým výrobcom však doslova

„tečie do topánok“

a na investície, ktoré by udržali alebo zlepšili kvalitu ich výrobkov, nemôžu ani pomyslieť. Štát, ktorý rovnako vytvára podmienky na podnikanie, prenáša problémy štátneho rozpočtu na plecia podnikateľov tak, ako dosiaľ prenášala výroba cez obchod na plecia spotrebiteľa. Situácia je však vážna. Ak domáci výrobca stratí svoje pozície v hypermarkete, nahradí ho zahraničný.

Rudolfa Vallová