Remeslo sa nielen dedí

Cieľom je zachovať mlynársku tradíciu

Firma Sojamlyn Piešťany vznikla v roku 1995 ako rodinná mlynárska firma rodiny Praženkovcov, v ktorej pracuje otec a dvaja synovia. Mlynárske remeslo sa v nej dedí už štvrtú generáciu, keď predkovia vlastnili mlyny v Behynciach, vo Viničnom, v Modrovej a v Radošine. Všetci traja spoločníci súčasnej firmy sú vyučení a majú dlhoročné praktické skúsenosti v tomto odbore. „V začiatkoch sme ani nevedeli, do čoho ideme, ťahala nás skôr myšlienka pokračovania v rodinnej tradícii. Z odbornej stránky sme boli pripravení, netušili sme však o ekonomických problémoch, tie sa pridružili postupne. Naša firma sa zameriava na spracovanie netradičných poľnohospodárskych surovín, melieme predovšetkým potravinársku kukuricu, špeciálny hybrid na kukuričnú krupicu pre spracovateľov chrumiek po celom Slovensku - v Hurbanove, vo Veľkom Krtíši, v Trstenej atď. Preto sme aj technológiu mlyna, ktorý sme zakúpili v Malých Ripňanoch, vybudovali ako

kukuričný mlyn.

Mlyn pochádza z roku 1938 a je elektrický, jeho výkonová kapacita predstavuje v ťmlynárskom vyjadreníŤ tri vagóny za 24 hodín, teda 30 ton. Medzi ostatné poľnohospodárske komodity patrí sortiment, ktorý sa nerobí vo veľkých mlynoch a predstavuje plodiny racionálnej výživy, expedovaný ďalším spracovateľom v 50-kilogramovom balení. Lúpeme slnečnicu, pohanku, proso, máme vypracovaný sójový program, kde sme investične pripravení na presadenie sa v novom roku,“ konštatuje Ing. Bohumil Praženka, jeden zo synov rodinnej firmy.

Keďže mlyn sa nachádzal v dezolátnom stave, každý rok musia investovať asi 500-tisíc Sk do jeho rekonštrukcie. V súčasnosti majú desať zamestnancov, a tí pracujú v dvoch zmenách. Dnes ťažko povedať, či mlyn v takomto zložení bude pracovať ďalej. Na jednej strane technické vymoženosti redukujú potrebu manuálnej práce, na druhej strane záujem o rozšírenie aktivít mlyna vytvorí možnosti nových pracovných príležitostí. Surovinu mlyn odoberá od poľnohospodárskych družstiev alebo od samostatne hospodáriacich roľníkov prevažne z južného Slovenska.

„Po piatich rokoch sme sa síce vyprofilovali, mlyn produkuje, ale jadro problémov ostáva. Sú nimi financie a finančné toky. Stále musíme byť pripravení na finančné krytie nákupu surovín, vyplatenie miezd, odvodov. Poučili sme sa, preto naše nedobytné pohľadávky sú v súčasnosti primerané. Podnikanie má podľa mňa cyklický priebeh, s rastúcim alebo klesajúcim trendom. K rastúcemu trendu firmy z našej skúsenosti patrí v podnikaní na Slovensku nielen poctivá a seriózna práca, ale aj schopnosť

predvídať riziko,

zdravo riskovať, ustavične zlepšovať a koniec koncov aj kus šťastia. Bez váhania môžem povedať, a potvrdí to aj celá mlynárska obec, že hnacím motorom a strojcom nových myšlienok v minulosti aj dnes je v našej firme otec. My, synovia, a tiež kolektív pracovníkov sme realizátormi jeho myšlienok. Dnes s výčitkami svedomia si uvedomujeme, že dlhoročné životné a mlynárske skúsenosti sme nečerpali od 73-ročného otca už skôr. Možno by sme boli už v mnohom o kus ďalej. Tento rok bol napríklad, ako vieme, zlý, čo sa týka celkovej poľnohospodárskej úrody. Ak chceme prežiť a zabezpečiť plynulú výrobu počas celého nasledujúceho obdobia, potrebujeme si surovinu zabezpečiť vo väčšom množstve už teraz. Keďže naše ročné objemy výroby majú obmedzené množstvá, spracujeme tak 2500 až 2800 ton kukurice, sme nútení obrátiť sa na banky o krátkodobý prevádzkový úver. Kým však administratívne vybavíme všetky náležitosti, môže sa nám stať, že suroviny nakúpi ten, kto peniaze má, teda zahraničný odberateľ. Mechanizmus schvaľovania úverov je veľmi zdĺhavý, a tak banka aj my môžeme prísť o výsledný finančný efekt. Navyše čas, ktorý by sme mohli využiť na ďalšie zefektívnenie a modernizáciu výroby, teda na pozitívny vývoj firmy, musíme stráviť vybavovaním.“

Percentuálne veľmi malý spracovateľ a výrobca Sojamlyn sa nebojí,

že ho pohltia

veľké mlyny. Je to jednak špecifikom spracovateľských komodít, ktorých množstvo sa pohybuje na vyrovnanej úrovni, ale aj obchodnými vzťahmi, ktoré sú budované na maximálne serióznej základni. Iná situácia je napríklad v spracovaní pšeničnej múky, kde je prebytok spracovanej suroviny. A hoci existujú aj ďalšie mlyny, ktoré majú rovnaký výrobný program, podľa B. Praženku je táto konkurencia dobrá, núti robiť inak, novými metódami, technológiami a lepšie. Medzi ne patrí aj Projekt systému zabezpečenia kontroly hygieny potravín, tzv. plán HCCP, ktorý mala firma Sojamlyn spracovaný medzi prvými. Vyrovnanosť kvality a kladné vyjadrenie kontrolných orgánov hovorí o správnom napredovaní a využívaní nových poznatkov v praxi. Syn B. Praženku je síce len gymnazista, ale tradície zachovania mlynárskeho remesla v ňom pestujú už teraz, hoci len každoročnými brigádami, takže je predpoklad, že aj piata generácia Praženkovcov bude pokračovať v šľapajach predkov.

Zora Petrášová