ECB motorom ekonomiky?

Útlm americkej ekonomiky a obavy z toho, že japonská ekonomika sa opäť dostane do recesie (podporuje ich aj zníženie odhadu ekonomického rastu krajiny japonskou centrálnou bankou) otvárajú cestu Európe stať sa hnacou silou svetovej ekonomiky. Splniť túto víziu by európskej ekonomike mohla pomôcť Európska centrálna banka (ECB). Podľa agentúry Reuters majú však analytici obavy, či príliš opatrná politika, ktorú doteraz uplatňovala ECB, ekonomiku Európy nepoškodí. Aj preto ECB považujú skôr za problém Európskej hospodárskej a menovej únie (EMÚ), než za jej motor. Opodstatnenosť týchto obáv vyplýva aj z toho, že ECB zatiaľ najmä varuje pred infláciou a nedáva signály, že by chcela zmierniť svoju reštriktívnu politiku znížením základných úrokových sadzieb. A to aj napriek tomu, že ceny ropy v posledných týždňoch klesli, a tým sa významne znížili inflačné tlaky. Aj keď tieto fakty netreba preceňovať - keďže cena ropy klesla už k 22 dolárom za barel, OPEC uvažuje o znížení ťažby tejto komodity. Pritom FED vyslal signály, že začiatkom budúceho roka svoje základné úrokové sadzby zníži. Navyše, analytici považujú doterajšie zvyšovanie týchto sadzieb Európskou centrálnou bankou za zle načasované. ECB ich od decembra 1999 zvýšila už sedemkrát, naposledy v tohtoročnom októbri, čím trhy značne prekvapila. A to aj preto, že v druhej polovici tohto roku sa ekonomický rast EMÚ spomalil.

Za najvážnejšie riziko svetovej ekonomiky považujú analytici možný nepriaznivý dosah výrazného poklesu cien amerických akcií - napríklad index NASDAQ (americký technologický trh) za posledné dva týždne stratil asi 25 %. Ak uvážime odhad Európskej komisie, že pokles amerických burzových indexov o 20 % zníži rast hrubého domáceho produktu v USA asi o 2 %, obavy z vývoja v USA sú opodstatnené. Dôveru finančných trhov nevzbudzuje ani vymenovanie priemyselníka a teoretika P. O´Neilla, šéfa hlinikárskeho gigantu Alcoa, za ministra financií v novej Bushovej vláde. A to aj napriek tomu, že O´Neill pracoval už v predchádzajúcich republikánskych vládach. Pod vplyvom R. Rubina ako predsedu Štátnej ekonomickej rady a prvého ministra financií Clintonovej administratívy dosiahla totiž vláda pevnú disciplínu vo vzťahu k trhom a FED-u, čo po nástupe do funkcie ministra financií dodržiaval aj Rubinov nástupca L. Summers. Trhy majú obavy nielen z toho, či nový minister financií bude podporovať politiku silného dolára, ale aj preto, že americké podniky začali prepúšťať.

Anton Legéň