Víťazstvo pri sviečkach

Voľby dovŕšili zásadné politické zmeny v Srbsku

Srbské parlamentné voľby zostali trochu v tieni kritickej energetickej situácie v krajine. V dôsledku nedostatku vody v hydroelektrárňach, dezolátneho stavu elektroenergetickej siete, ako aj neochoty susedných krajín naďalej tolerovať nelegálny dovoz elektrickej energie z ich sietí, bol štátny energetický podnik Elektroprivreda Srbije (EPS) prinútený pristúpiť k niekoľkohodinovým núteným prerušeniam dodávok elektrického prúdu. Podľa predstaviteľov EPS bude tma neoddeliteľnou súčasťou života srbského občana až do konca zimy. V opačnom prípade by údajne hrozil kolaps celého elektroenergetického systému.

Samozrejme, samotné reštrikcie nemohli byť jedinou príčinou menšieho záujmu o politickú udalosť prvého rangu, akou sú voľby. Najmä nie v Srbsku, kde sa menšie či väčšie problémy s nedostatkom elektrického prúdu opakujú takmer každú zimu. Pod relatívny nezáujem sa podpísala aj pokojnejšia kampaň, ale najmä absencie akéhokoľvek napätia, pokiaľ ide o výsledok. Podľa predpokladov Demokratická opozícia Srbska (DOS) v sobotu prevalcovala súperov, čím definitívne skončila zmenu moci, ktorá sa začala septembrovými federálnymi voľbami. Občania pri urnách síce nepriamo, ale o to jasnejšie povedali, komu pripisujú najviac viny, že v súčasnosti musia noci tráviť pri sviečkach – v porovnaní so septembrom prišla Srbská socialistická strana (SPS) bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča o neuveriteľných milión hlasov a podporilo ju len niečo vyše 13 percent voličov. Jediným prekvapením hlasovania sa stala výrazne nacionalistická Strana srbskej jednoty (SSJ), ktorú zakladal smutne známy vodca paravojenských jednotiek Željko Ražnjatovič Arkan, ktorá prekročila päťpercentnú hranicu a získala 14 kresiel v 250-člennom parlamente. Analytici tento fakt vysvetľujú nízkou volebnou účasťou (57,92 percenta), podporou sklamaných bojovo naladených voličov SPS a Šešeljových radikálov, ale aj jasným tvrdým stanoviskom, ktoré SSJ zaujala proti akciám albánskych teroristov na juhu Srbska. Naopak, voľby by mohli byť politickou smrťou charizmatického, ale nevyspytateľného Vuka Draškoviča, ktorého Srbské hnutie obnovy sa do parlamentu nedostalo.

Zaujímavé bude sledovať, aké budú prvé kroky novej vlády. „Vrátili sme sa do sveta, ale naša krajina stále nie je pripravená úplne sa zapojiť a súťažiť v rámci medzinárodného spoločenstva. Musíme reformovať hospodárstvo, štátnu správu, priblížiť sa Európe,“ uviedol budúci srbský premiér Zoran Djindjič. Budúci minister spravodlivosti n Batič už avizoval, že DOS využije dvojtretinovú väčšinu v parlamente a zmení republikovú ústavu s cieľom priblížiť sa západným legislatívnym normám a urýchliť reformy. Juhoslovanský minister zahraničných vecí zdôraznil päť priorít nového vedenia, z ktorých je prvou mimoriadne nízky životný štandard. Za ďalšie označil Kosovo, situáciu v zóne bezpečnosti na juhu Srbska, vzťahy s Čiernou Horou a prepojenosť politických a hospodárskych elít s podsvetím.

Okrem toho bude zaujímavé sledovať, ako dlho sa podarí udržať jednotu DOS. Ide totiž o koalíciu strán reprezentujúcich záujmy najširšieho politického spektra (pravicových, ľavicových, regionálnych, menšinových…), pričom najsilnejšia z nich – Demokratická strana Srbska Vojislava Koštunicu bude mať v parlamente len o desať kresiel viac ako SPS.

Rastislav Boldocký

Báčsky Petrovec