Až v budúcom storočí

Peter Kasalovský

Naši vládni politici sú realisti. Aj po summite v Nice, ktorý vyznačil zmeny vnútorných reforiem Európskej únie. Jej „veľký experiment“, keď si členské štáty boli rovné a na rozhodnutia bol potrebný súhlas všetkých, akoby vyčerpal životnú silu. Veľa nechýba k tomu, aby sa prekĺzol do kómy. Pomaly sa približuje ten moment, keď bude čakateľom nielen náhlej, ale aj nečakanej a totálne nezmyselnej smrti. Napriek tomu, že bol pestovaný či skôr čičíkaný, ba šľachtený na tej najlepšej pôde, ktorej hlavnou zložkou je dejinná skúsenosť.

Naši vládni politici sú realisti. Akoby ich nevyrušovalo, že ten princíp, takpovediac miesto za okrúhlym stolom pre všetky národy a ich štáty, bude musieť byť opätovne znovuobjavený, tak ako kedysi v pamätnom Maastrichte. Že by naši vládni politici, ako tí z „veľkých štátov“ vnímali len to, že vo svete ľudskom sú takmer všetky vzťahy založené na väčšinovom princípe či priam závislé od kvantity a jej presily? Akoby od kvantity záviselo množstvo kvality, a potom bolo prirodzené aj to silnejšie právo rozhodovať de facto o osudoch tých početne menších.

Naši vládni politici sú realisti. Konečne chápu, ako to vo svete ľudskom od nepamäti funguje a prispôsobujú sa pravidlám, ktoré v ňom platili odjakživa s výnimkou konkrétnych dejinných epizód. Napríklad v takej, akou bola koexistencia štátov Európskej únie od jej vzniku až po jej nadchádzajúcu reformu vnútorných vzťahov. Zvonka sa javila ako relatívne príťažlivá, pričom často sa prezentovala ako predobraz novej kvality vzťahov medzi národmi a ich štátmi. Filozoficky želateľná, novou generáciou politikov však odkrvovaná.

Naši vládni politici sú realisti. Teraz by už malo ísť len o to vypracovať sa napriek svojej početnej malosti na hospodársky silný, sociálne pevný a ľudsky ambiciózny národný štát. V moderných dejinách a vo všetkých smeroch ľudskej činnosti je viac ako dosť príkladov na to, keď sa malučkí stali veľkými a schopní konkurencie. Nezaobišli sa však bez jedinečne silných osobností, ktoré si všade vynútili pohyb vpred. Či také máme na Slovensku, to by sme mali zbadať a tiež pocítiť na sebe až v tom budúcom storočí. Nateraz máme doma len takých politikov, ktorí chápu, čo sa deje a chceme veriť, že budú aj takí, ktorí budú vedieť vyvolávať pohyb.