Čas pokušení

Peter Višváder

Vyše 300 mil. USD z pôžičky EFSAL by malo na Slovensko prísť v marci, v rovnakom termíne má byť k dispozícii 18,4 mld. Sk z predaja Slovenskej sporiteľne. Okrem týchto zdrojov a ďalších štátnym rozpočtom ohlásených pôžičiek, sa v januári očakáva výrazný pokrok v predaji VÚB a na rok 2001 je ohlásený aj predaj SPP a ďalších strategických podnikov. Do SR teda príde v budúcom roku niekoľko desiatok miliárd korún, a tak sa aktuálnou stáva otázka, či ich vláda dokáže rozumne využiť. Kľúčová otázka týchto dní a týždňov by preto mala znieť, či sú reformy, na ktoré sú tieto peniaze určené, natoľko rozpracované, že ich budeme mať na čo použiť. Vláda sa v štátnom rozpočte správne zaviazala, že už nebude z predaja štátnych podnikov financovať spotrebu či tzv. rozvojové projekty ako tento rok. Napriek tomu na tieto účely vyčlenila na budúci rok 1,1 mld. Sk. To by však bolo zanedbateľné, žalostný stav príprav reforiem v jednotlivých rezortoch napovedá, že s racionálnym využitím očakávaných peňazí to nebude až také jednoduché. Najrizikovejším je zdravotníctvo, v ničom nezaostáva ani školstvo či sociálne oblasti, najmä dôchodkový systém. Problém je v tom, že ak sa splní aspoň väčšina vládnych predsavzatí rozpredávať štátny majetok, a ona sa splní, pretože je to jedna z jej posledných príležitostí pred voľbami v roku 2002, potom Slovensko bude mať na „účte" peniaze bez toho, aby jeho výkonná moc vedela, čo s nimi. Reformy síce má plné ústa, ale kde sa v skutočnosti doteraz udiala? Bez koncepcie hrozí, že prídu na rad rôzne politické šarvátky, čo je „najlepšie“, kde treba... A, samozrejme, nastane aj čas pokušení tieto peniaze využiť na to či ono.

V tejto súvislosti sa žiada spomenúť najmä reformu verejnej správy, ktorú koalícia odkladá a už ju pre vlastné spory nedokáže uviesť do života. Práve jej meškanie v podstatnej miere limituje rozumné využitie peňazí utŕžených z privatizácie, pretože mnohé rezortné reformy sú naviazané a prepojené s územným usporiadaním a prerozdelením kompetencií medzi štát a samosprávy (školstvo, zdravotníctvo, ale do istej miery aj sociálne veci). Aké budú kompetencie nových územných celkov? Akú výšku predstavujú dlhy, ktoré bude musieť štát obciam a mestám vyplatiť z minulosti? Koľko prejde na samosprávy pri delimitácii jednotlivých kompetencií? - to všetko sú veci, ktoré vláda má vedieť v čase, keď zahraniční kupujúci zaplatia. No takýto prehľad nemáme, a práve pri týchto problémoch sa vláda nevie už vyše roka dohodnúť. Koaličné strany vedia prečo.