Účtovanie nájomného

Akú výšku zahŕňame do daňových výdavkov?

Účtujem v jednoduchom účtovníctve. Pri lízingu bola akontácia, a táto sa odpisuje ročne pri uzávierke počas trvania lízingu. Keď som auto kúpila v apríli - v prvom roku mám z akontácie odpísať len 9 mesiacov? Môžem odpísanie akontácie odložiť, keď mám

- V jednoduchom účtovníctve ovplyvňujú hospodársky výsledok (rozdiel príjmov a výdavkov) zásadne výdavky v tom období, kedy boli skutočne zaplatené. Z tejto zásady jestvuje niekoľko výnimiek:

výdavok na obstaranie hmotného alebo nehmotného majetku sa uplatňuje ako daňový výdavok vo forme odpisov čiastočne v roku obstarania, a potom v niekoľkých nasledujúcich rokoch [§ 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov],

na niektoré budúce výdavky možno tvoriť rezervu, teda daňové výdavky ovplyvnia hospodársky výsledok skôr, ako boli vynaložené [§ 24 ods. 2 písm. h) zákona o daniach z príjmov],

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci (tu sa používa výraz „lízing“, hoci ho naše všeobecne záväzné právne predpisy nepoznajú) môžu uplatniť daňovníci, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške, pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom je tu ďalšia podmienka, že možno uplatniť len nájomné, ktoré bolo zaplatené, okrem toho pri osobných motorových vozidlách a osobných dopravných prostriedkoch je uplatnenie nájomného limitované [§ 24 ods. 3 písm. f) zákona o daniach z príjmov].

Tzv. „lízingové zmluvy“ sú nájomné zmluvy a všetky platby, uskutočnené na základe týchto zmlúv, sú platby nájomného (v hovorovej reči sa im hovorí „lízingové splátky“, hoci kúpa na splátky je právne odlišná). Vec po celé obdobie nájmu ostáva vlastníctvom prenajímateľa, do vlastníctva nájomcu prechádza po zaplatení poslednej v zmluve uvedenej sumy, ktorá vlastne predstavuje kúpnu cenu prenajatej veci. Uvedené zmluvy majú zvyčajne také podmienky, že prvá platba nájomného (hovorovo nazývaná „akontácia“, hoci tento výraz naše predpisy nepoznajú) je vyššia, zvyšok je potom rozdelený do pravidelných platieb nájomného zvyčajne mesačných.

Ustanovenie § 24 ods. 3 písm. f) zákona o daniach z príjmov sa aplikuje tak, že sa stanoví z nájomnej zmluvy celková výška nájomného (teda prvá vyššia platba a všetky požadované mesačné platby okrem tej, ktorá ako posledná je označená ako kúpna cena). Táto celková výška nájomného sa delí počtom mesiacov zmluvne potvrdeného trvania nájomnej zmluvy. Ak sú všetky v zmluve uvedené sumy nájomného riadne zaplatené, môže daňovník v danom zdaňovacom období uplatniť násobok mesačného podielu nájomného a počtu mesiacov, po ktoré v tomto období nájomná zmluva trvala (v konkrétnom prípade 9 mesačných podielov). V účtovníctve sa takémuto postupu hovorí „časové rozlíšenie“. V súlade so zákonom o daniach z príjmov sa časovo rozlišuje celé nájomné. V jednoduchom účtovníctve sa potom postupuje tak, že bežné platby nájomného sa zatrieďujú ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov a v uzávierkových účtovných operáciách sa ako daňový výdavok uplatní časovo rozlíšené nájomné, pripadajúce na konkrétne zdaňovacie a účtovné obdobie. Zákon o daniach z príjmov neumožňuje tejto výdavok presúvať do iných zdaňovacích období. Ak má daňovník stratu, potom časovo rozlíšené nájomné mu túto stratu zvyšuje.