Evidencie pri paušálnej dani

Podnikateľ nesmie podľahnúť dojmu, že bude zbavený administratívy

Je povinný podnikateľ, ktorý spĺňa nárok na uplatnenie paušálnej dane, viesť účtovníctvo? Čo znamená ustanovenie § 15 ods. 3 zákona o daniach z príjmov „viesť evidenciu o ...“? Znamená to, že musí odkladať doklady, napr. faktúry a kontrola potom z nich zistí, či platil správne paušálnu daň? Alebo má viesť nejakú účtovnícku evidenciu a vyčísľovať si podklad pre daň sám?

- Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov stanoví, že účtovníctvo, okrem iných, vedú fyzické osoby - podnikatelia, ktorí preukazujú na daňové účely svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje týmto osobám zvoliť si aj dva ďalšie spôsoby stanovenia daňovej povinnosti. Prvým spôsobom je uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov (§ 7 ods. 9), známe už aj počas účinnosti bývalého zákona o daniach z príjmov č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tieto osoby nevedú účtovníctvo, zákon im však ukladá viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede o zásobách a pohľadávkach. Je tu väzba na ustanovenie § 23 ods. 12 zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého pri skončení činnosti tieto osoby musia upraviť svoj základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok. Druhým spôsobom je osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti, a platenia ich dane, nazývanej aj „paušálna daň“. Pretože ani tieto osoby nepreukazujú na daňové účely výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, nie sú povinné viesť účtovníctvo. Zákon im ukladá počas celého zdaňovacieho obdobia viesť evidencie o príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom. Tu je odkaz na vyhlášku o elektronických registračných pokladniciach, hoci veľká časť daňovníkov, ktorí môžu využiť ustanovenia o paušálnej dani, nie je povinná evidovať tržby registračnou pokladnicou odhliadnuc od toho, že môžu prijímať úhrady aj iným spôsobom ako v hotovosti. Ďalej je stanovená povinnosť viesť evidenciu o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie, evidenciu o pohľadávkach a záväzkoch a evidenciu o prijatých a vydaných účtovných dokladoch.

Daňové zákony

Ustanovenia o vedení evidencií nie sú v oblasti daňových zákonov nové. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov už od svojho prvého znenia obsahuje ustanovenie § 37 ods. 4 o tom, že daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu (teda podľa zákona o daniach z príjmov), je povinný vždy viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku. Vedenie evidencií ukladá zákon o daniach z príjmov aj poberateľom príjmov z prenájmu (§ 9). Ani v zákone, ani v nijakom vykonávacom predpise či metodickom materiáli nebolo nikdy bližšie vysvetlené, čo majú tieto evidencie obsahovať, ba ani sám pojem evidencií nie je v daňových zákonoch definovaný. Preto treba podporne použiť terminológiu z predpisov o účtovníctve. Pod evidenciu sa vždy rozumejú systematické písomné záznamy, akési zoznamy skutočností v súvislosti s činnosťou sledovanej jednotky. Nikdy sa za evidenciu nepovažujú súbory dokladov. Zákon o účtovníctve používa výraz „uschovávanie“ dokladov a iných účtovných písomností, čím rozumie usporiadanú archiváciu. Zákon o daniach z príjmov v § 15 ods. 4 ustanovuje, že daňovník - platiteľ paušálnej dane je povinný evidenciu „uchovávať“ po stanovené obdobie.

Pokiaľ nebude ustanovenie o evidenciách platiteľov paušálnej dane, ale aj iných daňovníkov (§ 7 ods. 9, § 9 ods. 3 a 4) výslovne upravené, možno odporúčať, aby sa podporne použila prax uplatňovaná v účtovníctve.

Príjmy

Evidencia príjmov je obdobou účtovania o príjmoch v peňažnom denníku, pričom aj tu bude musieť daňovník rozoznať príjmy oslobodené od dane, príjmy zdaňované osobitnou sadzbou, prípadne príjmy, ktoré nie sú príjmami zo živnostenskej a z poľnohospodárskej činnosti. Evidencia o hmotnom a nehmotnom majetku je obdobou inventárnej knihy, vedenej v sústave jednoduchého účtovníctva. Musí obsahovať aj údaje o odpisoch, hoci tieto neuplatňuje ako výdavky. Evidenčné vedenie odpisov u týchto daňovníkov výslovne predpokladá ustanovenie § 26 ods. 9 zákona o daniach z príjmov. Evidencia o pohľadávkach a záväzkoch je obdobou knihy pohľadávok a záväzkov, vedenej v sústave jednoduchého účtovníctva. Napriek tomu, že výdavky nie sú u platiteľov paušálnej dane rozhodujúce, ukladá zákon viesť evidenciu o prijatých účtovných dokladoch, ktoré v podstate obsahujú informácie o výdavkoch. Zákon nehovorí o ich ukladaní, ale evidovaní, čo predpokladá nejaký spôsob písomného zoznamu týchto dokladov. Nie je jasný význam evidencie o vydaných účtovných dokladoch, ktorými sa v podstate dokumentujú príjmy či už promptné (pokladničné príjmové doklady) alebo budúce (napr. vydané faktúry). Evidenciu by mohol nahradiť odkaz na doklad v evidencii príjmov a v evidencii pohľadávok. Hoci pre stanovenie výšky paušálnej dane je rozhodujúca jedine výška príjmov, majú ustanovenia o evidenciách svoj racionálny význam v tom, že u platiteľa paušálnej dane môžu v priebehu zdaňovacieho obdobia nastať skutočnosti, na základe ktorých stratí oprávnenie využívať osobitný spôsob zdaňovania a vznikne mu povinnosť začať účtovať (§ 15 ods. 5 zákona o daniach z príjmov). V žiadnom prípade nesmie podnikateľ, ktorý uvažuje o možnostiach platenia paušálnej dane, podľahnúť dojmu, že bude zbavený všetkej administratívy.