Hospodársky denník
USD47,085 Sk
EUR43,871 Sk
CHF28,759 Sk
CZK1,255 Sk
  Štvrtok  28.Decembra 2000

Zablokované prostriedky a nájomné v cudzej mene

Po odobratí licencie AG Banke zostali zablokované prostriedky na podnikateľskom účte. Ako sa má táto suma zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve a ako zohľadniť pri dani z príjmu, keď s najväčšou pravdepodobnosťou ide o nedobytnú pohľadávku?

Z hľadiska Občianskeho zákonníka (§ 778 a nasl.) a Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.) vzniká síce medzi vkladateľom a peňažným ústavom pri otvorení bežného účtu záväzkový vzťah, z hľadiska účtovníctva však vklady v bankách sa nepovažujú za pohľadávky, ale za peňažné prostriedky. Príjmy, ktoré podnikateľ v roku 1999 dosiahol, pokiaľ nie sú od dane oslobodené a neboli zdanené osobitnou sadzbou, musí podnikateľ zahrnúť do zdaniteľných príjmov za rok 1999 bez ohľadu na to, čo sa potom s peniazmi stalo. Ak by bol mal peniaze uložené v hotovosti v pokladnici a ak by boli bývali následne ukradnuté, potom by to bola podnikateľova škoda, ktorú podľa § 25 ods. 1 písm. n) zákona o daniach z príjmov nemožno uplatniť ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V podobnej situácii by bol podnikateľ, ktorý by mal k dispozícii definitívnu informáciu o tom, že z vkladu v banke, ktorá stratila licenciu, nedostane ani časť vkladu.

Konanie okolo straty licencie AG Banky ešte nie je skončené. Súkromní vkladatelia dostali väčšinou svoje vklady do stanovenej výšky uhradené z fondu na ochranu vkladateľov. Je možné, že po konečnom majetkovom vyrovnaní dostanú aj ostatní vkladatelia časť svojich vkladov. Preto treba vyčkať na konečné vyrovnanie, situáciu sledovať a odkladať si všetky oznámenia, ktoré v tej veci vydáva inštitúcia, zodpovedná za majetkové vyrovnanie.

V účtovníctve sa zatiaľ skutočnosť, že prostriedky sú blokované, nepremieta. O vklade na bežnom účte sa účtuje ako o stave majetku a tento stav sa vykazuje aj vo výkaze o majetku a záväzkoch. Keď vkladateľ dostane definitívne oznámenie, ako bude jeho vklad vyrovnaný, potom tú časť, ktorá mu nebude vyplatená, zaúčtuje ako výdavok s tým, že podľa doteraz platných predpisov tento výdavok nemôže uplatniť ako daňový. Treba sledovať materiály MF SR uverejňované vo Finančnom spravodajcovi, pretože je možné, že MF SR bude túto vec riešiť osobitným opatrením podobne, ako je to v prípade nedobytných pohľadávok.

Akým kurzom a kedy sa prepočítajú príjmy z nájomného za nehnuteľnosť, uhradené podľa dohody v cudzej mene, ak boli uskutočnené na devízový účet a výdavky sa realizovali tiež v cudzej mene?

Treba predpokladať, že operácie boli uskutočnené v súlade s devízovým zákonom, a že spomínané výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu.

Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, účinný do 31. decembra 1999 (starý zákon o daniach z príjmov), už vo svojom pôvodnom znení umožňoval príjemcovi nájomného uplatňovať výdavky percentom alebo výdavky skutočne vynaložené (§ 9) bez bližšej úpravy o spôsobe preukazovania. Od 1. januára 1999 platí ustanovenie § 9 ods. 4, že daňovník sa môže rozhodnúť preukazovať skutočne vynaložené výdavky na základe osobitnej evidencie alebo na základe účtovníctva. Rovnako je upravené aj preukazovanie daňových výdavkov v zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý je účinný od 1. januára 2000 (nový zákon o daniach z príjmov).

Pokiaľ ide o prepočet cudzej meny na domácu menu, stanovoval starý zákon o daniach z príjmov v § 38 osobitne spôsob prepočtu pre daňovníkov s ponukovou povinnosťou a bez ponukovej povinnosti (ods. 1). Novely devízového zákona postupne obmedzili a napokon od 1. apríla 1998 úplne zrušili ponukovú povinnosť, takže pre podnikateľov i nepodnikateľov ostalo v platnosti len ustanovenie § 38 ods. 1 písm. b) o tom, že na prepočet sa použije kurz vyhlásený NBS posledný deň predchádzajúceho mesiaca. Tu sa dostal starý zákon o daniach z príjmov do rozporu so zákonom č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, ktorý v § 24 ods. 2 stanovuje, že majetok a záväzky (ich stavy i pohyby) vyjadrené v cudzej mene sa prepočítavajú na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku NBS ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a v účtovnej závierke platným ku dňu jej zostavenia. To robilo problémy daňovníkom, ktorí boli účtovnými jednotkami. Preto sa presadil názor, že daňovníci, ktorí preukazujú základ dane na základe účtovníctva (§ 23 ods. 1 až 3 zákona o daniach z príjmov), postupujú pri prepočte účtovných prípadov v cudzej mene podľa zákona o účtovníctve. Toto stanovisko je už výslovne premietnuté do § 37 ods. 1 nového zákona o daniach z príjmov.

Z uvedeného vyplýva, že ak prenajímateľ príjmy a výdavky podľa § 9 zákona o daniach z príjmov preukazuje účtovníctvom, postupuje podľa § 37 ods. 1 nového zákona o daniach z príjmov, teda používa kurz vyhlásený NBS v deň uskutočnenia účtovného prípadu, a to aj pre obdobie do 31. decembra 1999. Prenajímateľ, ktorý sa rozhodol viesť evidenciu, nie je účtovnou jednotkou a mal by postupovať pre obdobie do 31. decembra 1999 podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. b) starého zákona o daniach z príjmov. Pre obdobie od 1. januára 2000 by mal postupovať podľa ustanovení § 37 ods. 2 nového zákona o daniach z príjmov, teda prepočítavať príjmy a výdavky kurzom, ktorý sa určí ako ročný priemer kurzov alebo priemer kurzov za obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, vyhlásených NBS posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia. Na prepočet dane z príjmov z úrokov na účtoch v cudzej mene sa použije podľa § 37 ods. 3 nového zákona o daniach z príjmov kurz vyhlásený NBS v deň pripísania úrokov. Starý zákon o daniach z príjmov v § 38 ods. 3 mal podobné ustanovenie len pre vkladové listy znejúce na cudziu menu.

Ing. Tatjana Pecháčová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.