Sieť, kde sa s dierami už dopredu počítalo

Posilňovanie globalizačných trendov aj v roku 2000

Presne pred 365 dňami sme o roku 1999 písali ako o období, ktoré nešetrilo rizikami globalizácie. Ako prvý zo slovenských denníkov sme v tejto súvislosti pustili do obehu termín „gobbleizácia“ - čo podľa Iqbala Z. Quadira, jedného z „mudrcov“ Svetového ekonomického fóra, nie je nič iné ako pažravosť, s ktorou veľkí prehltávajú malých, a to v planetárnom rozmere. Teraz, dávajúc zbohom nielen ďalšiemu roku, ale aj ďalšiemu storočiu a dokonca celému tisícročiu, musíme skonštatovať, že rytmus globalizácie-gobbleizácie pokračuje veselo ďalej. Aj rok 2000 má svoje megafúzie nadnárodných koncernov a, prirodzene, aj ďalšie tisíce nezamestnaných. Ak vlani protiglobalizačnú pochodeň rozpálili (nielen obrazne) demonštranti v americkom Seattli, toho roku ich protesty vyvrcholili počas septembrového summitu Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) v Prahe. Paradoxne to predstaviteľom najvyšších finančných fór na svete prišlo celkom vhod, lebo médiá písali najmä o násilných prejavoch nespokojencov a brutálnych stretoch demonštrantov s poriadkovými silami a v tomto virvare akosi zaniklo, prečo vlastne akási nespokojnosť voči politike MMF a SB existuje.

Zaujímavé je, že americký prezident Bill Clinton, ktorého krajina z globalizačných trendov najviac profituje, na sklonku roka (14. decembra) a tiež na sklonku svojho mandátu tvrdí, že proces globalizácie je vlastne užitočný pre všetkých. Bohatým krajinám prináša úžitok, ale aj morálnu zodpovednosť a pre chudobné krajiny je prísľubom - ale nie zárukou! - lepšej budúcnosti. Teda žiadna gobbleizácia! Skoro by to chcelo uveriť, že ekonomicky rozvinuté štáty to robia z akéhosi altruizmu. Lebo podľa Clintonových slov (nie je žiadne tajomstvo, že boli pripravené šikovnými poradcami po porade s odborníkmi na ekonomiku a tiež na dobrý imidž), bohaté krajiny budú mať úžitok, ak sa o svoju prosperitu podelia. Na globalizácii je však zaujímavé to, že bohatnú najmä nadnárodné korporácie a nie konkrétne štáty. O čo sa potom majú tieto štáty deliť? A vôbec, kedy sa to delenie začne? Lebo menej rozvinuté krajiny, ako napríklad tie nachádzajúce sa v tranzícii po páde totalitných režimov, a najmä krajiny tretieho - rozvojového - sveta o žiadnom delení prosperity a ziskov zo strany bohatých nechyrujú. V Clintonovej optike je zárukou tohto delenia vzájomne otvorený obchod. To by mohli spochybniť nielen uvedené skupiny krajín, najmä africké štáty, ktoré stále čakajú na otvorenie amerického trhu pre ich textilný tovar, ale napríklad aj členské štáty Európskej únie, ktoré s USA zvádzajú obchodnú vojny o banány, geneticky modifikované potraviny a dovoz ocele. Americké trhy majú tendenciu byť menej pootvorené. Treba predsa chrániť záujmy domácich producentov. A keď túto tendenciu prejavia iné štáty, zrazu je reč o obmedzovaní obchodovania. To lídri európskej pätnástky opäť pochopili nedávno, počas decembrového summitu EÚ - USA vo Washingtone. Prezident Bill Clinton vyjadril svoju nespokojnosť s predpokladaným financovaním projektu Airbus A3XX. Toto lietadlo s 555 sedadlami, v nemecko-britsko-francúzskej réžii, ktorého vývoj a výroba bude vyše 10,7 miliardy USD, bude totiž najväčším svetovým superjumbom pre osobnú dopravu a zatiaľ jediným konkurentom lietadla 747X amerického Boeingu (522 miest). Viac ako tretinu financií (okolo 4 mld. USD) určených na vývoj superlietadla poskytne európska trojica združená v spoločnosti Airbus Industrie, čo vyvoláva obavy americkej spoločnosti Boeing zo Seattlu, ktorá je zatiaľ najväčším producentom civilných lietadiel na svete a dominuje na trhu s lietadlami obrovských rozmerov. Američania majú pochybnosti o čistote financovania, myslia si, že vládne pôžičky neboli poskytnuté iba na báze komerčných podmienok (čo akože mohlo znevýhodniť americké firmy) a ak sa to dokáže, podľa Billa Clintona hrozí nová obchodná vojna medzi EÚ a USA. Američanov totiž neveľmi teší obrovský záujem o rodiaci sa Airbus, veď zákazky na lietadlo už prišli od šiestich veľkých leteckých spoločností.

Tento rok sa nielen v Prahe hovorilo o globálnych fenoménoch. Aj na summite siedmich najrozvinutejších krajín sveta (G7) a Ruska v japonskej Okinave aj v Prahe, aj na ostatných významných medzinárodných fórach sa hovorilo o nevyhnutnosti znižovať nesmiernu chudobu rozvojových krajín, ktorá ako večné bremeno bráni týmto štátom v dôraznejšom hospodárskom pokroku. Vysoké dlhy generujú úroky a úroky z úrokov vytvárajú začarovaný kruh beznádeje. Clinton v súlade so slovníkom väčšiny popredných štátnikov sveta tvrdí, že odpúšťanie dlhov (ktoré všetci sľúbili, ale prax je iná) je síce dobrá vec, ale - a to je predovšetkým postoj USA - chudobné štáty by mali ušetrené peniaze investovať do svojich ľudí a ich budúcnosti, lebo podľa amerických analytikov každý dodatočný rok strávený v škole zvyšuje v prípade rozvojových krajín platy o 10 až 20 %. Okrem toho vzdelané dievčatá majú menej početné a zdravšie rodiny. Mimochodom, je to dobrý scenár pre podrovníkovú Afriku (podobne ako vlani, aj tohto roku bola najchudobnejšou časťou sveta), ktorú trápi vysoká negramotnosť a ešte vyšší výskyt úmrtia zapríčinený epidémiou aids. Ako však prinútiť tieto krajiny správne investovať ušetrené peniaze? Aby nešli na zbrane a podporu občianskych konfliktov, ale na školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúru a vôbec na oživenie hospodárstva. Násilím ich presvedčiť nejde. Jasná stratégia zo strany USA alebo EÚ na pomoc Afrike stále absentuje. Možno by v tomto poslaní mohla objaviť svoju novú dimenziu OSN, ktorá je však bezzubá aj vďaka ignorancie (najmä finančnej) zo strany USA a iných veľmocí.

V roku 2000 trochu spľasla bublina virtuálnej ekonomiky, avšak víťazný postup informačných technológií (IT) je nezastaviteľný. Tohto roku dosiahol denný priemer elektronickej pošty 10 miliárd poslaných e-mailov! Svedčí to o tom, že IT-sektor čoraz viac premodelováva ľudskú spoločnosť. Rozvinuté štáty aj vďaka globalizácii virtuálne znásobujú svoje zisky. To môže každý. Každý, kto je patrične vzdelaný a má prístup k IT. Clinton naznačil, že internetizácia by mala „postihnúť“ aj menej vyspelé štáty a chudobné oblasti tak, aby všetci ľudia mali rovnaký prístup k informačným technológiám, lebo ináč „globálna ekonomika bude naozaj pripomínať celosvetovú pavučinu, ale s veľkými dierami uprostred“. Odhliadnuc od otázok ako (a najmä za čo!) dotiahnuť internet tam, kde absentuje elektrina, voda a iné základné ľudské potreby, pripomíname, že globalizácia ešte stále pripomína viac gobbleizáciu ako vytváranie akejsi „pohodlnej závesnej siete“ pre všetkých pozemšťanov. A tak môžeme povedať, že aj tohto roku pokračovalo tkanie siete, kde sa s veľkými dierami vopred ráta a kde bude dôležitých iba tých pár nosných nitiek.