Ázia - nepokoje, únosy, otepľovanie vzťahov

Zhodnotiť udalosti posledného roku 20. storočia na najväčšom kontinente planéty je náročná misia. Nie je to kontinent „poznačený“ integračnými snahami ako Európa, nezaznamenáva taký dynamický hospodársky rast ako severná časť amerického kontinentu, ani toľko vojen ako Afrika, na udalosti však chudobný vôbec nebol. Môže si k dobru pripísať niekoľko historických udalostí, ako napríklad návšteva prezidenta USA Billa Clintona vo Vietname a americkej šéfky diplomacie Madeleine Albrightovej v KĽDR alebo zbližovanie oboch Kóreí, čo symbolicky vyústilo v zostavenie spoločnej olympijskej delegácie na LOH 2000 v Sydney.

Pre Japonsko to bol po nečakanom úmrtí premiéra Keizo Obučiho rok vládnych kríz a stále nevýraznej ekonomiky. Druhá najsilnejšia ekonomika sveta z roku 1990 sa ani tohto roku celkom nespamätala z ázijskej krízy. V apríli tohto roku nezamestnanosť dosiahla 4,8 % (rekord za posledných 55 rokov), pričom najviac postihovala najmladšiu generáciu do 25 rokov - 10,9 %. Podľa prognóz sa má nezamestnanosť zvyšovať aj v budúcich rokoch, na 7 alebo až 10 %. Opraty po málo výraznom Obučim, ktorý však vytiahol krajinu z najhoršej ekonomickej krízy, prebral jeho stranícky kolega a kamarát z detstva Joširo Mori. Na sklonku roka - po ôsmich mesiacoch vo funkcii a júnových parlamentných voľbách - má však Mori za sebou tri pokusy o vyslovenie nedôvery a podľa prieskumov verejnej mienky tri štvrtiny Japoncov jeho v decembri rekonštruovanej vláde vôbec neverí. Mori vraj nie je dostatočne silný, aby presadil akékoľvek ekonomické opatrenia. A tie sú nevyhnutné, lebo hoci sa japonská ekonomika tohto roku posilnila, ešte stále nie je jasné, či je definitívne von z najhoršieho hospodárskeho prepadu desaťročia. Tento rok nebol zlomový ani čo sa týka definitívneho vyriešenia vzťahov medzi Japonskom a Ruskom. Formálne medzi nimi ešte stále trvá vojnový stav, čo by mala skončiť až dohoda o sporných Kurilských ostrovoch. 1. októbra sa síce dohodlo, že Japonci môžu na „ruské“ Kurily cestovať bez pasu, avšak Putin o tri dni na to oficiálne odmietol zmeniť súčasný štatút ostrovov. Žiadny pokrok. Dohoda sa odložila na tretie tisícročie.

Čína po marcových prezidentských voľbách na Taiwane vystupňovala svoju vyhrážku proti tomuto „odpadlíckemu ostrovu“, s ktorým sa chce podľa dostupných dokumentov zjednotiť najneskôr do roku 2007, a dokonca viackrát zazneli aj neskrývané narážky o vojenskom vyriešení záležitosti, ak Taiwan bude presadzovať svoju nezávislosť a neakceptuje politiku „jednej Číny“. USA takýto „tvrdý“ slovník odmietli, avšak v máji americký Kongres odhlasoval zákon, ktorý definitívne normalizuje obchodné vzťahy s Čínou, čím padla jedna z veľkých prekážok vstupu Číny do WTO. A na októbrovom summite EÚ - Čína aj lídri európskej pätnástky odobrili vstup najľudnatejšej krajiny sveta do WTO. Aj napriek ich výhradám proti porušovaniu ľudských práv v Číne. Ekonomicky sa krajine darí, Peking dokonca ohlásil ďalší grandiózny plán - má ním byť gigantický vodohospodársky projekt odklonenia časti vôd rieky Jang-c´-ťiang do polopúštnych oblastí na severe krajiny, čo má spoľnohospodárniť región a zabezpečiť dostatok vody pre Peking, ktorý trpí častými výpadkami pitnej vody. Len prvá fáza výstavby si vyžiada 15 až 18 mld. USD.

Vietnam tohto roku mohutne oslávil 55. výročie svojej nezávislosti a tešil sa z oteplenia vzťahov s USA. Bill Clinton počas svojej novembrovej návštevy vzdal síce hold všetkým obetiam vietnamskej vojny, čím si uctil pamiatku troch miliónov Vietnamcov zabitých počas konfliktu s USA, avšak očakávanie ospravedlnenia za politiku svojej krajiny v minulosti nepredniesol. Veľmoc číslo jeden na svete sa proste za svoje chyby neospravedlňuje... Ináč Vietnam dôvody na radosť nemal. Ničivé záplavy, najhoršie za posledných 40 rokov, postihli nielen susednú Čínu, ale aj krajinu Vietov, čo si vyžiadalo okolo 440 obetí a 880 000 zatopených domov. Vypuklú chudobu obyvateľstva nezmiernili ani veľké personálne čistky (vymenených bolo takmer 500 členov) v Komunistickej strane Vietnamu, ktorá je ešte stále - a chce zostať aj naďalej - jedinou stranou v krajine. V prípade Vietnamu sa hovorí o určitom uvoľňovaní v kapitole ľudských práv a posilňovaní právneho štátu, veľmi negatívne sa však hodnotí explozívny nárast epidémie aids. Počet infikovaných tohto roku presiahol 160 000 ľudí, podľa údajov OSN tento počet však dosahuje až 250 000 ľudí.

Nádej rozkvitla na Kórejskom polostrove, kde v júni došlo k prvému stretnutiu najvyšších predstaviteľov oboch krajín, ktoré od konca vojny v roku 1953 nemajú podpísanú mierovú zmluvu. A k dojímavému stretnutiu po desaťročia rozdelených rodín. Júnová dohoda zaručuje znižovanie napätia na polostrove a začiatok konca izolácie, do ktorej sa stalinistická KĽDR sama uzavrela. USA už zrušili svoje obchodné embargo proti KĽDR, októbrový summit s EÚ znamená nadväzovanie diplomatických vzťahov s Pchjongjangom a Moskva tiež prehodnocuje svoju stratégiu voči polostrovu. Môže to byť signál pre oživenie prepadajúcej sa ekonomiky KĽDR. Tohto roku KĽDR vyrobila viac potravín ako počas predchádzajúcich piatich krízových rokov, avšak stále je sužovaná suchom a neúrodou a ešte stále odkázaná na zahraničnú potravinovú pomoc. Podľa odhadov na následky hladu zomrelo doteraz vyše 2 milióny ľudí. USA uvítali októbrové odštartovanie vojenského dialógu medzi KĽDR a Kórejskou republikou, avšak režim v Pchjongjangu vďaka jeho jadrovému programu a raketám dlhého doletu stále vnímajú ako potenciálneho jadrového ohroziteľa.

V podstate nič nové na fronte medzi Indiou a Pakistanom. Vojenský režim generála Mušarráfa v Pakistane je paradoxne o niečo umiernenejší, ako bol expremiér Naváz Šaríf (väzenie nahradil exilom), ale aj napriek tomu separatisti v indickom štáte Kašmír-Džammú sa stále tešia skrytej pakistanskej podpore. India urobila ústretový krok a vyhlásila jednostranné prímerie, ktoré v decembri predĺžila o mesiac, a tak sa tento konflikt prenesie do nového milénia.

O konflikty núdzu nemala v tomto roku ani Indonézia, ktorej na jej krajoch hrozí rozpad. Separatisti z Atjehu čoraz viac stupňujú svoje násilné aktivity a mohutne sa dvíha hlas po určení vlastnej identity domorodcov zo Západného Irianu (Novej Guinei). Okrem toho prezident Wahíd musí čeliť nátlaku verejnosti na súdne potrestanie exprezidenta Suharta pre rozsiahle štátne defraudácie a korupciu, hoci on mu už ako prezident udelil milosť.

Ďalšia ázijská oblasť, ktorá pritiahla pozornosť sveta, boli Filipíny. Tam už dlhé roky tlie separatistický odboj islamských veriacich z Frontu islamského oslobodenia Morov. Jedna z protivládnych povstaleckých bánd - skupina Abú Sajjáffa na ostrove Jolo na juhu Filipín - 23. apríla uniesla medzinárodne zmiešanú skupinu 20 ľudí, čo vyvrcholilo do niekoľkomesačnej rukojemníckej drámy. Tá odhalila neschopnosť filipínskych úradov a skorumpovanosť vládnucich štruktúr. Dokonca sám prezident Joseph Estrada bol pre podozrenie z korupcie (údajne spreneveril časť výkupného určeného na oslobodenie zajatcov) ako prvý ázijský vládca došikovaný pred proces impeachmentu a na sklonku roka je jeho ďalší osud veľmi neistý.