Prezident pre nové tisícročie

Keď na prahu posledného roka tohto tisícročia ruský exprezident Boris Jeľcin šokujúco - so slovami „nemal by som brániť prirodzenému vývoju histórie. Lipnúť na moci ďalších šesť mesiacov, keď má krajina silnú osobnosť“ - odovzdal predčasne svoje insígnie moci a dočasne intronizoval svoje dovtedajšie knieža Vladimira Putina (v tom čase na poste premiéra), nikto nevedel, čo môže od bývalého rozviedkara čakať. Verný svojej zásade: bezpečnosť, poriadok a železná disciplína boli predzvesťou tvrdého honu na ruských magnátov, posilnenia domácej ekonomiky a v neposlednom rade leštenia medzinárodnej prestíže. A aj keď ho príroda neobdarila ani kúzlom osobnosti, ani mužským zjavom a za šesť mesiacov na poste premiéra by bol skôr vyhral súťaž o najmenej sympatického politika Ruska, pospolitý ľud mu dal v marci dôveru (čím hladko vyradil z ringu komunistického predáka Zjuganova), aby ako nový panovník postavil žobrajúce a dohladka vytunelované impérium opäť na

Putinovi, až na august (čo je však pravidelnosťou), svietila šťastná hviezda. Nielenže sa v ruskom Bielom dome nemenili na dverách menovky, ale pre plebs sa ušetrilo aj pár rubľov na prilepšenie k penzii. Hoci mesačná mzda zoštíhlela na 20 až 40 USD (asi jedna večera v americkej reštaurácii), v dôsledku čoho v turistickej triede s visačkou pod hranicou biedy skončilo už 50 miliónov z takmer 145 miliónov obyvateľov, reálna mzda sa podľa ukazovateľov ekonomiky vzoprela o 24 percent.

Rusko sa posilnilo navonok. Rezervy zlata vzrástli o viac ako sto percent (na 27 mld. USD), HDP vykľučkovala pomedzi topiace sa rezorty ľahkého priemyslu, aby vyžmýkala podniky, ktoré ťažili z úspechu bájnych cien na svetových trhoch ropy a plynu. Tento neuveriteľný boom (energetické podniky sa podieľajú na ruskom exporte až 40 percentami) síce odštartoval v podchladených domácnostiach viacdielne pokračovanie úspešného Mrázika, nafúkol však príjmové položky rozpočtu tak, že sa už v polovici roka mohlo začať s prerozdeľovaním prostriedkov na zdecimovanú armádu a nové administratívne rozparcelovanie krajiny na sedem celkov. Ak teda HDP lámal rekordy do konca roka a úspešne doskočil na 7,5 % hranicu - čo analytici nazvali „neuveriteľným zdokonalením ruskej ekonomiky“ a najlepším výkonom za posledných tridsať rokov - krajina prišla o finančnú porciu z MMF a SB, pričom redukčnú diétu jej nasadil aj Parížsky klub.

Putinovi sa menej daril záťah na dvoch najskloňovanejších magnátov - Berezovského, obvineného z vytunelovania Aeroflotu, a Gusinského, podozrievaného zo sprenevery, ktorí spoza hraníc kritizovali ruský postoj k Čečensku (počet ruských obetí sa zvýšil na 3000) a ututlávanie vlastných škandálikov. Medzi ne dozaista patrí aj špionážny proces s americkým obchodníkom E. Popom. Jeho odsúdenie na 20 rokov väzenia na ruskej hrudi len rozleptalo labilnú vzájomnú náklonnosť s USA, ktorá sa stále nespamätala z nedávneho vyšachovania Ruska alianciou v Juhoslávii a sporov týkajúcich sa úpravy Zmluvy o protiraketovej obrane. Napriek tomu, že je Pop amnestovaný, USA nevedia preglgnúť ruské objatie vysileného a medzinárodne odstaveného Bieloruska, kde s novým miléniom začne platiť ruský rubeľ, ako aj vojenskú spoluprácu s Iránom a pochopenie Iraku či Kuby. Keďže však aj USA naďalej ponúkali mentorské skúsenosti stredoázijským ropným dobrodruhom a pomáhali im narážať voňavé sudy zlatočierneho moku, či vzrušovali stredoeurópsky región skorou milostnou predohrou pred vstupom do aliancie, bolo Rusko nútené (zatiaľ) vo vlastnej posilňovni nebezpečne šibrinkovať s jadrovými svalmi napínajúcimi minijadrové žilky.

Zakliaty august sa tento rok niesol v znamení ohňa a vody. Najprv nešťastné susedstvo s islamským svetom vytvorené minulosťou krvavo zdravilo 8. augusta v podmoskovskom rušnom podchode pod Puškinovým námestím ruských smrteľníkov, z ktorých teroristický ohňostroj neprežili 12 a presná stovka odišla zdravotne poznačených. Potom dostala zásah ruská admiralita, keď v potopenom Kursku zomrelo alebo sa udusilo všetkých 118 ľudí. Do tretice, Moskva zostala aj bez televíznej veže Ostankino, ktorá zhorela o dva týždne na to.

Na rozdiel od Jeľcinovej diktatúry moci sa Putin uplynulý rok snažil nastoliť diktatúru práva. Úlohou, ktorú tento rok neskončil, je návrat na medzinárodnú scénu, odstránenie čiernej ekonomiky, ktorá stále dotuje HDP 23 %, zastavenie odtoku rubľov z krajiny, ktorých do konca roka pristálo v zahraničných bankách celých 25 mld. USD. Keďže stavať na vrtkavom ropnom šťastí sa Putinovi v novom tisícročí nemusí vyplatiť (rast HDP sa predpokladá tiež len okolo 4,5 %), je zrejmé, že vzkriesovanie impéria (nie imperiálnych ambícií) by nemalo zostať pri intronizácii bývalej sovietskej hymny či štátneho znaku z čias cárskeho Ruska.