Afrika - epidémia aids, terminátor číslo jeden

„Afrika uzatvára tento rok mierovým krokom,“ povedal generálny tajomník OSN Kofi Annan 6. decembra po tom, čo v etiópskej Addis Abebe predstavitelia susedských bojujúcich štátov Etiópie a Eritrey sľúbili, že podpíšu mierovú dohodu. Čierny kontinent tak má o vojnový konflikt menej (trval dva roky, tisíce mŕtvych), avšak tento svetlý moment nestačí prekryť ostatné negatívne udalosti na kontinente. Ani v posledný rok nášho storočia sa Afričania s mieru veľmi netešili. Ak sa začiatok roka niesol v znamení rinčania zbraní v Konžskej demokratickej republike (kde sa angažovalo až šesť štátov, čo vynieslo pomenovanie Prvá svetová vojna africká), aby neskôr posolstvo boha Marsu kulminovalo v Burundi, Sierra Leone a násilím voči belochom v Zimbabwe, koniec roka síce jeden vlečúci sa konflikt uzavrel, ale otvoril rany nové. Pohraničné ozbrojené strety z posledných týždňov medzi Libériou a Guineou ešte viac destabilizovali západný výbežok Afriky, napríklad v Sierra Leone, kde aj napriek mierotvorným snahám OSN besnie občianskovojnové šialenstvo alebo na Pobreží Slonoviny, kde sa uskutočnil vojenský prevrat. Prvkom stability v tejto časti kontinentu sa zdá byť Nigéria, najväčší africký štát. Tam sa podarilo prejsť od vojenskej diktatúre k demokracii, ale problémov má aj táto na ropu bohatá krajiny dosť. Je to hlavne medzietnický konflikt medzi najväčšími kmeňmi, a potom čoraz militantnejší nástup islamu, ktorého vyznávači sa najmä na severe krajiny tohto roka pokúšali zaviesť fundamentalistický moslimský zákon šaríja do praxe, čo sa prieči oficiálnej politike vlády.

Dôležitým momentom tohto roka bol v apríli historicky prvý summit medzi predstaviteľmi 52 štátov Afriky a EÚ, ktorý sa konal v Káhire. Bolo to ťažké hľadanie spoločnej reči, lebo kým Európania presadzovali koncepciu najskôr viac demokracie, a potom rozvoj, Afričania tvrdili, že bez dôraznejšej finančnej pomoci je akýkoľvek rozvoj a odstránenie chudoby imaginárne. Dosiahla sa síce nová dimenzia spolupráce, bola založená nová tradícia (ďalší summit by mal byť v roku 2003), ale Afričania nedosiahli svoj hlavný cieľ: odpustenie dlhov zo strany EÚ vo výške 350 miliárd USD. Čína bola napríklad pohotovejšia, keď na októbrovom Fóre čínsko-africkej spolupráce odpustili Afričanom dlhy v hodnote 1,2 mld. USD. Ani USA sa neponáhľajú likvidovať svoje požiadavky voči tomuto kontinentu, hoci to tohto roku viackrát sľúbili. Americkí činitelia, naposledy Madeleine Albrightová počas októbrového šesťdenného turné po šiestich štátoch Afriky, radi svoje slová o pomoci Afrike zaobaľujú do fráz ako „Afrika sa musí stať súčasťou globálnej ekonomiky“, čo má akože automaticky znamenať ekonomický rozvoj. Albrightová sa snažila vyvrátiť tvrdenia o izolacionizme USA, ktoré sa vraj o Afriku vôbec nestarajú. Pripomenula, že africké štáty volajú po dôraznejšej prítomnosti USA na kontinente. S nástupom Georgea Busha jr. na post prezidenta USA, ktorý chce obmedziť americkú angažovanosť vonku, sa však toho nedočkajú.

Veľká pozornosť sa tohto roku dostávala Afrike v súvislosti s ničivými povodňami v Mozambiku, suchom a hladomorom v Africkom rohu, ale tá najväčšia v súvislosti s epidémiou aids. Táto choroba sa stala veľkou témou januárového zasadania BR OSN a súčasťou slovníka ktoréhokoľvek afrického politika. A právom, veď pandémia aids len v roku 1998 pochovala dva milióny Afričanov. Čierny kontinent nesie 90 % globálnej záťaže boja proti aids, ale má iba 10 % svetových finančných zdrojov. Aids, africký terminátor č. 1, likviduje predovšetkým práceschopné obyvateľstvo. Ak pred desiatimi rokmi bola priemerná dĺžka života v Afrike 60 rokov, vďaka aids je v súčasnosti iba 40 rokov.