|
|||||||||||||||||
Štvrtok 28.Decembra 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovenský úverový trh stále stagnujeVšetky základné predpoklady rozvoja úverových aktivít splnené Dlhoočakávané sprístupnenie úverových zdrojov pre širšiu podnikateľskú verejnosť zostáva staronovým problémom slovenskej ekonomiky. Ani v tomto roku však nemôžeme očakávať výraznejší rozmach poskytovania úverov pre podniky, aj napriek viacerým skutočnostiam, ktorých zavedenie do reálnej ekonomiky postavilo základný kameň pre možný rozvoj aktivít bánk zameraných na financovanie sféry podnikania. Rok 2000 bol z určitého hľadiska rokom prelomovým, najmä čo sa týka procesu ozdravovania štátom vlastnených bankových subjektov. Zároveň stabilizáciou medzibankového trhu došlo k postupnému zníženiu úrokových mier z úverov, no v tejto súvislosti treba podotknúť stále vysokú rizikovú prémiu. Určitý konzervatívny prístup bankových subjektov vyplýval aj z dedičstva minulých rokov, keď výška klasifikovaných pohľadávok bola určitým výstražným momentom pri realizácii úverových vzťahov. Plánované skončenie procesu predaja bánk v štátnom vlastníctve je naplánované na koniec roku 2002. Aj po príchode kapitálovo a najmä skúsenostne dobre vybavených bankových hráčov nemôžeme očakávať skokový nástup poskytovania úverov, keď určitým brzdiacim prvkom je v tejto súvislosti potreba zefektívnenia a hlavne zoštíhlenia bankovej administratívy, čiže určitej reštrukturalizácie dovnútra banky. Kľúčový zákon Pozitívne zmeny nastali aj v legislatíve, kde od začiatku augusta vstúpil do platnosti zákon o konkurze a vyrovnaní. Táto právna norma by mala priniesť väčšiu transparentnosť podnikania na jednej strane a súčasne priamo ovplyvní flexibilitu uplatnenia nárokov veriteľov najmä bánk pri konkurznom konaní. Posledná zložka tohto zákona vstúpila do platnosti 1. februára tohto roka, no očistenie podnikovej sféry a uspokojenie nielen bankových veriteľov sa dá očakávať až v horizonte niekoľkých mesiacov. Vývoj úverových aktivít v minulom roku nedosiahol ani z polovice úroveň predikovanú Národnou bankou Slovenska. Namiesto programovaného 3,7-percentného rastu dosiahlo tempo rastu úverov podnikom a obyvateľstvu len o 1,5 %. Tento jav priamo reflektoval skončenie bankovej činnosti niekoľkých subjektov, ako aj nižší objem pripisovaných úrokov z nesplácaných úverov v súvislosti s reštrukturalizáciou v sektore. Na druhej strane sa vyzdvihuje fakt, že novoposkytnuté finančné zdroje budú len v minimálnej miere kopírovať predchádzajúcu tradíciu dlžníckej nezodpovednosti. Nadbytok prostriedkov Prostriedky, ktorými disponujú subjekty participujúce na slovenskom bankovom trhu, nie sú malé, čo potvrdzuje aj vývoj likvidity, ktorá už niekoľko mesiacov vysoko prevyšuje predpis povinných minimálnych rezerv (PMR). Od začiatku roka pristúpila centrálna banka k zníženiu úrovne PMR z doterajších 6,5 % na úroveň 5 %. Tento krok sa vo všeobecnosti považuje za určitý impulz k úverovej expanzii, keď komerčné banky nemusia na svojich účtoch držať neprimerane vysoké prostriedky. Aj napriek uvoľneniu približne 7 mld. Sk do bankového sektora, stále nedochádza k dostatočnej premene týchto prostriedkov a jej transformácie do úverov. Na peňažnom trhu sme stále svedkami rekordne vysokých objemov, ktoré chcú komerčné banky uložiť formou pravidelných sterilizačných repo tendrov. Tak sa centrálna banka dostáva do pozície určitého nepriameho regulátora úrokových sadzieb, keď pri čiastkovej akceptácii celkového dopytu vo svojich sterilizačných aktivitách tlačí na výšku medzibankových úrokových sadzieb. Predstavitelia NBS však v súčasnosti neuvažujú o možnosti zníženia kľúčových úrokových sadzieb, keď dôvodom na tento postoj môže byť aj prípadný dosah zvýšenia regulovaných cien, ako aj výplaty dlhopisov Fondu národného majetku na stabilitu cenovej hladiny. Časová disproporcia Jedným z problémov poskytovaných zdrojov je aj ich časová štruktúra. V súčasnosti banky poskytujú väčšinou krátkodobé úvery, ktoré sú v súvislosti s požiadavkou trvalého rozvoja podnikovej sféry len málo účinné. Okrem tohto dochádza k určitému predražovaniu týchto zdrojov, keď každý rok musí podnik žiadať o nový úver. Dlhodobé zdroje sú primárnym prostriedkom na zvyšovanie konkurencieschopnosti domácich podnikov na európskom trhu. Najviac nádejí sa v Slovenskej republike vkladá do segmentu malých a stredných podnikov, ktoré však pri nízkej atraktivite pre potenciálnych zahraničných investorov musia rozvíjať svoje kapacity práve prostredníctvom získaných úverových zdrojov. Stavebný kameň Budúcnosť bankového podnikania na Slovensku určite so sebou prinesie redukciu súčasného počtu bánk, ktorých počet je vzhľadom na ekonomickú kapacitu krajiny relatívne vysoký. Po skončení privatizácie Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky a v neposlednom rade aj Poštovej banky, budeme svedkami určitej konsolidácie slovenského bankovníctva. S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k určitému sprístupneniu poskytovaných úverov pri súčasnom poklese úrokových mier, ktoré sú hlavným konkurenčným nástrojom bánk. Makroekonomická stabilizácia a postupný rozvoj slovenského hospodárstva však musí byť podporený nielen niekoľkými podnikmi, ktoré zabezpečujú určitú priemernú úroveň hospodárskeho rastu, ale práve širšia základňa zdravej podnikovej sféry dáva možnosť dlhodobejšieho a najmä rýchlejšieho rozvoja ekonomiky. Banky ako stavebný kameň každého hospodárstva musia tak vyslať prvotný impulz v podobe masívnejšieho poskytovania úverových zdrojov, no s ohľadom na kredibilitu každého klienta. Marcel Tirpák |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |