Spôsob úhrady v hotovosti

Platby v cudzej mene medzi tuzemcami

Devízový zákon a ani iný slovenský právny predpis v súčasnosti neobmedzuje platenie v hotovosti. Platby v hotovosti v medzinárodných obchodných vzťahoch sú však nezvyčajné, pretože okrem iného sa podnikatelia vystavujú riziku získania falošných bankoviek a mincí. Tento spôsob platenia je typický pre obchodnú činnosť menšieho rozsahu. Vyskytujú sa prípady, že cudzozemec žiada splnenie svojej pohľadávky zaplatením v hotovosti v slovenskej alebo v cudzej mene. Preto záleží iba na dohode obchodných partnerov, v akej mene a akým spôsobom si vyrovnajú svoje pohľadávky a záväzky. Všeobecnú právnu úpravu v medzinárodných záväzkových vzťahoch obsahujú ustanovenia § 729 - 738 Obchodného zákonníka v súlade so slovenskými právnymi predpismi pod podmienkou dostatočného korunového krytia. Ustanovenie zákona im umožňuje aj voľný prevod zisku z podnikania (po zaplatení daňových povinností). Povinnosť predložiť doklady platí v prípade, ak o predloženie požiada banka pri prevode prostriedkov do zahraničia.

Tuzemci

Devízový zákon neupravuje vzájomné platby medzi tuzemcami, aj keď ide o platby v cudzej mene, pretože nejde o operácie upravené v ustanovení § 7 ods. 1 devízového zákona, pretože toto ustanovenie umožňuje vykonávať platby tuzemcom do a zo zahraničia alebo voči cudzozemcom, neupravuje platby medzi tuzemcami.

Devízový zákon iba umožňuje tuzemcom bez obmedzenia nakúpiť cudziu menu od niektorej tuzemskej banky alebo od súkromnej zmenárne, pritom neupravuje, akým spôsobom majú cudziu menu použiť.

Použitie cudzej meny nie je upravené žiadnym zákonom, záleží iba na tuzemcovi, na aký účel ju použije. Platenie v cudzej mene medzi tuzemcami musí byť zladené s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj s § 15 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, podľa ktorého sú vydané slovenské bankovky a mince zákonným platidlom na území Slovenskej republiky. Znamená to, že pri platení nie je možné odmietať slovenskú menu, pretože takýto postup sa považuje za porušenie § 144 Trestného zákona. Platenie v cudzej mene však nie je vylúčené, platbu možno realizovať v rámci náhradného plnenia s podmienkou, že kupujúci - dlžník môže dobrovoľne navrhnúť, v akej mene vykoná úhradu v súlade s § 561 Občianskeho zákonníka a § 327 Obchodného zákonníka. Všeobecne platí, že tuzemec musí mať možnosť zaplatiť za tovar alebo službu v slovenskej mene. Treba zdôrazniť, že platbu možno prijímať, resp. platiť cudzou menou, ak sa obidve zmluvné strany dohodnú na takomto spôsobe úhrady. Ak nedôjde k dohode, dlžník má právo určiť, akým spôsobom splní záväzok voči tuzemcovi, čo je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Devízové hodnoty

Platenie v cudzej mene medzi tuzemcami nie je obchodom s cudzou menou za slovenskú menu, tak ako to definuje § 2 písm. j) devízového zákona č. 202/1995, ak dochádza k platbe za protihodnotu, akou je tovar alebo služba. V takomto prípade ide o bežnú obchodnú operáciu medzi tuzemcami - podnikateľmi, ktorú upravuje § 327 Obchodného zákonníka. Preto sa na takéto finančné transakcie nevzťahuje obchodovanie s devízovými hodnotami upravené v § 13 devízového zákona č. 202/1995 Z. z.