Kto je devízovým tuzemcom?

Najdôležitejšie definície devízového zákona

Devízový zákon upravuje

práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených devízovým zákonom,

pôsobnosť devízových orgánov,

pôsobnosť colných orgánov podľa devízového zákona a

devízovú kontrolu.

Na účely devízového zákona

tuzemskom je územie Slovenskej republiky,

tuzemcom je právnická osoba so sídlom v tuzemsku alebo fyzická osoba s trvalým pobytom v tuzemsku; tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí,

cudzozemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom; cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca, ak devízový zákon neustanovuje inak.

Fyzické osoby - podnikatelia v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka majú práva a povinnosti tuzemcov - právnických osôb.

Práva a povinnosti

Podľa ustanovení § 7 devízového zákona tuzemec sa môže bez devízového povolenia zaväzovať voči cudzozemcovi a plniť záväzky z týchto vzťahov v peňažných prostriedkoch v slovenskej alebo cudzej mene, ak devízový zákon neustanovuje inak.

Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene, ak devízový zákon neustanovuje inak.

Cudzozemec môže v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty a nehnuteľnosti, dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu, ak devízový zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie § 8 devízového zákona tuzemcom a organizačnej zložke cudzozemca v tuzemsku stanovuje povinnosť ohlásiť skutočnosti týkajúce sa:

aktív a pasív vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu k cudzozemcom,

inkás a platieb vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu k cudzozemcom, ktoré sa týkajú priamych a iných investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov,

zriadenia a stavu účtov v zahraničí,

uvedená ohlasovacia povinnosť voči devízovému orgánu alebo devízovému miestu sa plní úplne, správne, pravdivo a včas.

Ohlasovacia povinnosť

Tuzemec a cudzozemec sú povinní ohlásiť skutočnosti týkajúce sa dovozu a vývozu bankoviek a mincí v slovenskej a cudzej mene, cestovných šekov, zlata a zlatých mincí.

Ohlasovacia povinnosť sa plní voči devízovému orgánu alebo devízovému miestu, alebo colnému orgánu, a to v rozsahu, v lehote a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva financií SR a Národnej banky Slovenska, alebo na vyžiadanie devízového orgánu.

Peňažné prostriedky

Ustanovenie § 10 devízového zákona ukladá tuzemcovi povinnosť previesť alebo doviezť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné prostriedky v slovenskej alebo cudzej mene po úhrade poplatkov, daní a ďalších nevyhnutných výdavkov v zahraničí spojených s ich nadobudnutím najneskôr do 30 dní odo dňa, keď ich nadobudol alebo keď sa dozvedel o ich nadobudnutí, alebo potom, keď sa stal tuzemcom, ak devízový zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 10 ods. 2 devízového zákona taxatívne vymedzuje, na ktoré prípady sa nevzťahuje povinnosť prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska.

Zriadenie účtu

Tuzemec môže požiadať v zahraničí o zriadenie alebo vedenie účtu v cudzej alebo v slovenskej mene, alebo sa zmluvne zaväzovať na úschovu alebo uloženie svojich peňažných prostriedkov v cudzej alebo v slovenskej mene na účet vedený v zahraničí len na základe devízového povolenia. Devízové povolenie sa nevyžaduje na otvorenie a vedenie účtu tuzemca v zahraničí,

ak je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo má príslušnú devízovú licenciu,

po obdobie pobytu fyzickej osoby v zahraničí,

na úhradu preukázateľných prevádzkových nákladov jeho organizačnej zložky alebo zastúpenia v zahraničí,

na uloženie jeho peňažných prostriedkov v cudzej mene, ak nie je podľa zahraničného právneho predpisu možný prevod týchto prostriedkov do tuzemska,

na úhradu poplatkov, daní a ďalších preukázateľných výdavkov spojených so správou a údržbou nehnuteľnosti v zahraničí, ktorá je v jeho vlastníctve.

Ustanovenie § 11 devízového zákona medzi iné povinnosti zaraďuje:

Platby do zahraničia a zo zahraničia sa môžu vykonávať bezhotovostne len prostredníctvom devízových miest v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie a prostredníctvom Národnej banky Slovenska.

Tuzemec a cudzozemec sú povinní predkladať devízovému miestu platné devízové povolenie, ak sa podľa devízového zákona vyžaduje, a doklady preukazujúce účel požadovanej platby,

Tuzemec a cudzozemec sú povinní na výzvu devízového miesta označiť účel úhrady prijatej zo zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený