Alfou sú financie

Komentuje Robert Róm

Po zásadných zmenách v spoločensko-ekonomickom systéme, ktoré nastali v roku 1989, bolo jasné, že otázka vstupu zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky sa stane realitou, ktorá korešponduje s celosvetovými ekonomickými trendmi, najmä však s globalizáciou ekonomiky. Vstup zahraničných investícií sa stal predmetom politiky, keď subjekty, ako aj vlády deklarovali, že účasť zahraničného kapitálu je nevyhnutná z dôvodu výrazného podkapitalizovania slovenských podnikov a nedostatku domácich finančných zdrojov. Dokonca aj odbory podporujú účasť zahraničného kapitálu na rozvoji podnikov, uvedomujúc si nedostatok financií na rozvoj, konkurencieschopnosť a zabezpečenie zamestnanosti v krajine. Zvýšenie technologickej úrovne výroby je dôležité aj preto, že pomaly bola ohrozená aj doteraz naša najväčšia komparatívna výhoda, ktorou je kvalifikovaná pracovná sila. Slovenské podniky totiž z nedostatku financií výrazne znížili investovanie do vlastného výskumu a vývoja, čo pri súčasnom celosvetovom tempe by za niekoľko rokov znamenalo vytvorenie priepastných rozdielov v konkurencieschopnosti firiem. Doterajšie skúsenosti z pôsobenia zahraničných investorov sú prevažne pozitívne, pretože podniky so zahraničným kapitálom pôsobiace napríklad v kovopriemysle sa postupne vypracovali na popredné miesta v ekonomike. Vari najväčšou výhodou týchto podnikov je, že zabezpečujú modernizáciu výroby a dokážu sa postupne presadzovať aj na zahraničných trhoch. V neposlednom rade je nepopierateľné, že podniky so zahraničným kapitálom vyplácajú mzdy, ktoré sú neraz o 20 až 30 percent vyššie ako v štátnych podnikoch, a čo je podstatné, zvyšujú zamestnanosť. A práve otázka zamestnanosti, ako aj životnej úrovne najviac rezonuje pri riešení súčasných problémov v spoločnosti.