Hmotná zodpovednosť za automobil

Aj uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti je neplatná

Zamestnávateľ ma núti uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti za motorové vozidlo, ktoré používam (som šofér). Musím túto dohodu podpísať? Je to v súlade s platnými právnymi predpismi?

- Dohoda o hmotnej zodpovednosti je základnou hmotnoprávnou podmienkou založenia zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 176 Zákonníka práce. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety určené na obeh a obrat, t. j. ide o hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, s ktorými má zamestnanec možnosť nakladať po celý čas, po ktorý mu boli predmety zverené.

Do okruhu týchto hodnôt nepatria základné prostriedky, ktorými sú motorové vozidlá, drobný investičný majetok a inventárne predmety. Ak by tieto predmety, t. j. základné prostriedky, boli predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti, takáto (aj podpísaná) dohoda o hmotnej zodpovednosti by bola neplatná a nebolo by možné založiť osobitnú zodpovednosť zamestnanca s prezumpciou zavinenia.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti, predmetom ktorej je motorové vozidlo, je neplatná a zodpovednosť vodiča za zverené motorové vozidlo možno posudzovať iba podľa § 172 Zákonníka práce, t. j. ide o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V takom prípade zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zamestnancovo zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené motorové vozidlo nie ste povinný podpísať a aj v prípade, keby ste ju podpísali, bola by neplatná. Zodpovednosť za zverené motorové vozidlo sa posudzuje ako všeobecná zodpovednosť, a nie ako osobitná. Záverom poznamenávam, že postup vášho zamestnávateľa nie je správny a je v rozpore s ustanoveniami platného Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, najmä s ustanovením § 242 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti, alebo sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.