Záujem o podielové fondy

V priebehu roka venovala slovenská tlač značnú pozornosť nebankovým subjektom pôsobiacim na slovenskom trhu. Hoci sa medzi zverejnenými príspevkami našli aj pozitívne správy, vyznela väčšina z nich negatívne. Čo však stojí v pozadí takéhoto postoja a je v dnešných dňoch ešte aktuálny? Odmietavé stanovisko proti kolektívnemu investovaniu vyvolali v minulých rokoch zlé skúsenosti občanov, keď táto forma investovania nemala vhodný legislatívny rámec. Zákonom o kolektívnom investovaní a vytvorením Úradu pre finančný trh, ktorý od 1. novembra prebral rozsiahle právomoci nielen v oblasti štátneho dozoru nad kapitálovým trhom, ale aj poisťovníctvom, sa postupne obnovuje dôvera občanov a právnických osôb. Dôkazom zlepšujúcej sa situácie v kolektívnom investovaní je okrem iného aj dvoj- až trojnásobný nárast objemu majetku podielových fondov v tomto roku. Táto forma investovania má na Slovensku budúcnosť aj podľa názoru Michala Horvátha, člena rady Úradu pre finančný trh. Podľa M. Horvátha dosiahne časom kolektívne investovanie pozíciu, akú zastáva v členských krajinách Európskej únie, pričom výška prostriedkov investovaných týmto spôsobom by mala dosiahnuť približne 20 percent úrovne vkladov v bankách.

Teraz je však zrejmé, že ani takzvaná malá novela zákona o kolektívnom investovaní nezodpovedá skutočnej situácii. Dotýka sa to okrem iného zahraničných spoločností, podnikajúcich na Slovensku. V súčasnosti sú to spoločnosti Pioneer, Veritas, WIOF a Capital Invest, ktoré zhromažďujú prostredníctvom podielových fondov finančné prostriedky a investujú ich v zahraničí v súlade s právom krajiny, kde majú sídlo. V zmysle zákona je podmienkou podnikania na Slovensku, aby mali svoju organizačnú zložku v SR a, samozrejme, aj povolenie. Viaceré z uvedených spoločností majú niekoľko fondov s právnou subjektivitou a nie je logické, aby na každý jeden zriadili aj operačnú zložku, ako predpokladá zákon. V prvom polroku 2001 sa preto v rámci legislatívnych úloh Ministerstva financií SR pripravuje ďalšia novela.

Aj napriek týmto skutočnostiam sa však ukazuje, že ani súčasná legislatíva sa nedodržiava striktne. Ako príklad možno uviesť zahraničný fond WIOF (World Investment Opportunities Fund) so sídlom v Luxembursku. Keďže tento subjekt nespĺňal zákonom predpísané podmienky v zmysle súčasnej legislatívy, údajne pozastavil v novembri tohto roku predaj svojich cenných papierov do troch fondov a požiadal Úrad pre finančný trh o vydanie povolenia, vyžadovaného zákonom. Hoci žiadosť bola na úrad doručená 27. novembra a lehota na jej vybavenie je 60 dní, nie je problém kúpiť si u obchodníkov uvedené podiely aj teraz. Práve pred takýmto konaním by mal občanov a ďalších perspektívnych investorov ochraňovať Úrad pre finančný trh. Čierne ovce sa však nájdu všade a my by sme nemali urobiť tú chybu, že odsúdime celú formu investovania. Ako totiž dokazujú výsledky nebankových subjektov nielen na Západe, ale aj v SR, kolektívne investovanie má budúcnosť.

(TASR/pm)