Proti tým, čo chcú pracovať

Šéfredaktor Hd P. Kasalovský oslovil tromi otázkami v závere októbra 22 osobností z hospodárstva. Dnes uverejňujeme odpovede Milana Murgaša, rektora Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Ako vnímate hospodársku situáciu Slovenskej republiky v závere 20. storočia?

- Transformácia ekonomiky prináša so sebou celý rad problémov, vyriešenie ktorých nie je možné bez systémového prístupu. Ukazuje sa, že práve systémový prístup je „Achillovou pätou“ nielen súčasnej, ale tiež predchádzajúcich administratív. Uprednostňovanie parciálnych riešení, málo stratégie a veľa operatívy, ideologizovanie problémov tam kde sa očakávajú vecné riešenia, uprednostňovanie politickej príslušnosti pred profesionálnou spôsobilosťou pri obsadzovaní topmanažmentov v decíznej sfére, tolerovania korupcie ničiacej súťaživosť, málo profesionality a viac amaterizmu na všetkých úrovniach. To sú slabé miesta transformačného procesu v podmienkach slovenskej spoločnosti. Ich odraz v ekonomickej realite Slovenskej republiky je hmatateľný a prejavuje sa v takých negatívnych javoch, ako je vysoká nezamestnanosť, pomalé napredovanie procesov reštrukturalizácie,

nízka výkonnosť

ekonomiky, prehlbovanie krízy v odvetviach verejného sektora (školstvo, zdravotníctvo) a v miernom, ale trvalom poklese reálnej životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky. Nevnímam teda hospodársku situáciu optimisticky. Zároveň ju však nedramatizujem, pretože východiská na jej zlepšenie sú.

Aké opatrenia alebo právne normy treba prijať na to, aby sa výkonnosť slovenskej ekonomiky priblížila sile a tempám rastu ekonomík štátov EÚ skôr ako za 30 - 35 rokov?

- Neverím na rýchle a jednoduché riešenia. Som skôr zástancom trpezlivých postupných zmien. Ak som v prechádzajúcej odpovedi naznačil slabé stránky transformačného procesu, odpoveď na túto otázku spočíva v minimalizovaní týchto slabých stránok. Myslím si, že nastal čas, aby vrcholové orgány štátu stanovili strategické ciele rozvoja slovenskej spoločnosti, cesty, ako sa zo súčasnej zložitej situácie k týmto cieľom prepracovať a vymedzili zdroje na dosiahnutie týchto cieľov. Je dobré, že sme prijali stratégiu vstupu Slovenskej republiky do euroatlantických politických a ekonomických zoskupení. Niekedy však nadobúdam dojem, akoby sa politický topmanažment štátu uspokojil s takouto perspektívou. Myslím si, že to nestačí. Vstupom do týchto štruktúr sa totiž

nič nekončí,

naopak, všetko sa začína. V tejto súvislosti si napríklad kladiem otázku, čím bude Slovenská republika súťažiť so silnými členskými krajinami EÚ, keď sa stane jej plnoprávnym členom, aké konkurenčné výhody budeme môcť využiť, aby sme sa neocitli v nevýhodnej pozícii voči ďalším členským krajinám? V nadväznosti na stanovenie strategických cieľov je potrebné prijať opatrenia, ktoré podporia urýchlené dokončenie ekonomickej transformácie, znížia rozsah štátnych intervencií do ekonomiky, a tým zmenšia nezdravý vplyv politických strán a na nich naviazané lobistické skupiny na ekonomický vývoj. Zmyslom týchto opatrení by malo byť aj podstatné zmenšenie priestoru na korupciu, ktorá

ako burina ničí

podmienky na zdravú súťaž vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Nevyhnutnou sa mi javí uskutočnenie daňovej reformy. Súčasný systém nie je priateľský k tým, ktorí sú ochotní viac pracovať a vytvárať hodnoty. Za dôležité považujem prijať opatrenia, ktoré by minimalizovali zneužívanie princípov solidarity pri spotrebe sociálnych služieb, financovaných z verejných zdrojov. Malo by sa to dosiahnuť prostredníctvom vyššej zainteresovanosti občana na financovaní týchto služieb a jeho lepšieho prístupu ku kontrole využívania verejných zdrojov. Pokiaľ ide o právne normy, tu zastávam názor, že mnohé sú neprehľadné, dajú sa vykladať nejednoznačne a účelovo. Niektoré si navzájom protirečia a nie vždy sú v prospech občana v jeho zatiaľ nerovnom súboji so štátnym aparátom. Nové právne normy by mali podporovať realizáciu uvedených opatrení a neklásť jej prekážky.

Čo by ste okamžite vykonali pre akceleráciu podnikateľskej sféry a stredného manažmentu vo vašej pôsobnosti, ale aj vo vašej brandži a vôbec v celej spoločnosti?

- Pracujem v manažérskej pozícii na vysokej škole. Odborne sa zaoberám zdravotníctvom. Vo vysokom školstve by som sa snažil o skončenie nevhodného systému riadenia a financovania zavedením viaczdrojového financovania, sprofesionalizovaním manažérskych činností a zmenou organizácie štúdia z klasickej formy na kreditovú. Prerušeniu

etapy stagnácie

na vysokých školách by pomohol aj prevod majetku štátu na vysoké školy a zmeny v odmeňovaní jej zamestnancov. To všetko navrhujeme v novom zákone o vysokých školách, ktorý dokončuje pracovná skupina na ministerstve školstva. V zdravotníctve je dlhotrvajúca kríza, ktorá sa dlhodobo nerieši. Práve v tomto odvetví sa najviac prejavujú všetky slabé stránky transformačného procesu, tak ako som ich naznačil v odpovedi na prvú otázku. Absencia koncepcie, málo manažérskej profesionality a veľa amaterizmu, vydávanie lobistických záujmov za záujmy spoločenské, tolerovanie rozsiahlej čiernej ekonomiky, zhubný vplyv politických strán na riešenie vecných problémov, permanentná zmena osôb, ale nie postupov, hľadanie následkov a príčin. Tieto príčinné súvislosti je nevyhnutné začať akceptovať a na ich akceptácii riešiť krízu. V opačnom prípade dôjde k samodeštrukcii systému, ktorý spotrebúva značný objem verejných prostriedkov.

Len tá spoločnosť môže

byť úspešná,

ktorá dáva všetkým občanom rovnaké šance a od všetkých vyžaduje dodržiavanie pravidiel, na ktorých sa občania dohodli prostredníctvom svojich volených zástupcov. Zdá sa, že v podmienkach Slovenskej republiky tieto podmienky úspechu zatiaľ naplnené nie sú. V podnikateľskej sfére sa to prejavuje v používaní nerovnakého metra na štátne a súkromné firmy vo vzťahu k ich možnostiam a dodržiavaniu pravidiel. Akcelerovať podnikateľskú sféru znamená prestať aj s diskrimináciou súkromného sektora.