Prečo si len hudie?

Peter Kasalovský

Netuším, čo bude s vládou, keď vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš v súvislosti so snahou SPP o zvýšenie ceny plynu o tridsať percent fungoval ako verklík. Húdol si a húdol, že je to opodstatnené. Tvrdíme to odjakživa aj my, ale vicepremiér pre ekonomiku je tu na to, aby myslel a staral sa o jej životné podmienky. Od momentu, keď vstúpil do vlády, tak musel čakať na príchod tohto strašiaka.

US dolár sa totiž zdražuje vyše dvoch rokov. Ceny za ropu a zemný plyn sa tiež pohli hore, a my predsa sme odkázaní na dovoz týchto surovín. Avšak daňové ambície štátu zostali tam, kde boli. Zdvihnúť ceny, to je až príliš jednoduché.

Čo také zmysluplné, efektívne a vôbec múdre vykonal ako najzodpovednejší za slovenské hospodárstvo? Čo urobil na zvládnutie očakávanej agresie do hospodárstva, do nevýrobnej sféry a v podstate aj do našich domácností? Dalo by sa povedať, že veľmi málo. Ďalej sa tvári ako takmer nestranný pozorovateľ domácej reality.

Vicepremiér pre ekonomiku nie je na parádu. V prípade potreby má aj funkcie takpovediac hasičské, sanačné, havarijné a vôbec prvej pomoci. Potreby sú tu dávno, ale takýchto funkcií sa nechytá. Jeho verklík sa síce niektorým dobre počúva, ale to je všetko. Už by aj stálo za to, keby lapidárne ozrejmil, v čom je reformný?!

Sú takí hospodárski lídri, ktorým nie a nie dôjsť, že navôkol zúria reformy, pričom sú roztrpčení častým nesúladom a neraz až príkrou rozdielnosťou názorov medzi vicepremiérom a jeho hospodárskymi ministrami. Akoby sa nežiadala až oceľová jednota v tomto ekonomicky, spoločensky, ale aj ľudsky neľahkom čase.

Sme nadájaní kvázirevolučnosťou a strašení veľkým treskom v hospodárstve, ktorý sa akosi nechce dostaviť. Iba ak by sme zaň považovali privatizačné akty so zahraničnými partnermi v strategických podnikoch, v zostave ktorých sa však objavujú aj štátne firmy(!). Už by preto bolo načase, aby vicepremiér pre ekonomiku pôsobil ako hlava vo sfére, ktorá má podstatný vplyv na mieru spokojnosti obyvateľstva.

Je namieste otázka, ako funguje hospodárstvo SR? To je prioritná otázka. Súkromný sektor dokazuje nemožné za podmienok, v ktorých by ekonomiky priemyselne vyspelých štátov neprežili rok. Už nepokryje doterajšie potreby štátu a v roku 2001 sa ďalej zhorší kvalita života väčšiny občanov. Podľa všetkého prvý rok nového storočia nebude tým posledným z najťažších.

Sú tu však podniky a organizácie pod kuratelou štátu, resp. vlády a žijú si akoby mimo reality. Príkladom za všetky je SPP. Keď sa nezvýši cena za plyn, tak budú problémy s privatizáciou SPP, taký bol názor jeho generálneho riaditeľa P. Kinčeša. Keďže SPP má a bude mať problémy s nákupom plynu, pretože US dolár bol, je a bude drahý, tak by bolo vhodné priblížiť aspoň podnikateľskej verejnosti jeho hospodárenie. Pre porovnanie detailne aspoň výkony, či výsledky a tiež odmeny plynárenského manažmentu.

To by mohla byť story, z ktorej by sa pomiatli priam milióny, ktoré majú na starosti napríklad naše zdravie, vzdelanosť a kultúrnosť. Dali by sa spísať aj fakty z iných firiem so štátnou účasťou. Akoby to odkrývanie pravdy dopadlo?! Nazdávam sa, že už nie po vzore akéhosi generála, ktorý sa rozhodol zlikvidovať sicílske podsvetie a po dvoch rokoch zhynul. Takýto príkladný charakter by už dnes prežil a mohol by sa stať národným hrdinom.

V podstate sa vicepremiérovi pre ekonomiku I. Miklošovi čudujem, že vyznáva verklík, a nechytí sa šance. Robí len toľko, čo musí. Aj v prípade ceny za plyn, filozofie daní a odvodov. Mohlo by sa zdať, že prichádza vždy v tej pravej chvíli, ale s odstupom času sa ukáže, že je to až „Po“. Jeho funkcia je síce vstupenkou do veľkého sveta, ale vonkoncom nie je potvrdením reformátora erhardovského typu, ktorého chceme ako kyslík v ovzduší.

Želajme si, aby sa už zajtra stal silným mužom, ktorého sa bude obávať pre jeho prezieravosť, rozhodnosť a invenčnosť najväčší nepriateľ. A tým nie je nikto iný ako Čas.

Peter Kasalovský