Vláda sa v „prejedaní“ polepší

V roku 2001 na rozvojové projekty len 1,13 mld. Sk

Je životne dôležité, aby sa nijaké privatizačné výnosy nevyužívali na financovanie „rozvojových projektov“. Toto odporučenie Medzinárodného menového fondu, ktoré vzišlo z jej októbrovej misie, reagovalo na „prejedených“ zhruba 10 mld. Sk získaných z predaja Slovenských telekomunikácií. MMF zdôrazňoval, že privatizačné zdroje treba využívať na plnenie vládnych záväzkov: splácanie štátneho dlhu, reformy a štátne záruky. Z vládneho návrhu štátneho rozpočtu vidno, že oproti tomuto roku by sa situácia mala zlepšiť, aj keď nebude úplne v súlade s týmto odporučením MMF. Celkovo vláda v rozpočte uvažuje s použitím 22,8 mld. Sk z privatizačných zdrojov. Táto suma je rozdelená do troch skupín. Prvú tvorí úhrada istiny štátneho dlhu vo výške 8,8 mld. Sk. Druhou je realizácia štátnych záruk za bankové úvery 7,8 mld. Sk a čiastočne problematická je tretia skupina. Práve do nej totiž opäť patria tzv. rozvojové projekty v celkovej výške 1,13 mld. Sk. Ide o financovanie povodňového varovného informačného systému za 140 mil. Sk, v rámci ministerstva obrany sa program opravy leteckých motorov podporí sumou 100 mil. Sk. Ministerstvo školstva dostane z privatizácie 200 mil. Sk, z ktorých polovicu vynaloží na pokračovanie opráv plochých striech a plynofikácie stredných a základných škôl a najviac, až 692 mil. Sk z tejto časti sa ujde ministerstvu financií(!). Na dlho odkladané dobudovanie daňového informačného systému a vybudovanie colného laboratória použije 192 mil. Sk a na doplnenie projektov financovaných zo zdrojov Európskej únie - ISPA, SAPARD a PHARE použije pol miliardy Sk. Práve týchto uvedených 1,13 mld. Sk prehĺbi schodok štátneho rozpočtu. Okrem toho v tejto tretej skupine, ktorá má celkovú výšku 6,22 mld. Sk, má vyše 5 mld. Sk putovať na oddlženie viacerých inštitúcií. Problematické je najmä zdravotníctvo, kde bude štát uhrádzať časť svojich záväzkov voči poisťovniam vo výške 3,3 mld. Sk. Zníženie dlhu za energiu vo výške 700 mil. Sk je v poriadku, otázky však vyvoláva fakt, že za lieky a zdravotnícky materiál sa má zaplatiť zhruba 2 mld. Sk, no ministerstvo zdravotníctva stále nemá projekt reformy, aby sa v budúcnosti podobné problémy nevyskytli. Tieto splátky teda možno považovať iba za utlmenie existujúcich problémov, aby rezort na budúci rok ako-tak fungoval. V rámci rezortu obrany stojí za zmienku 25 mil. Sk, ktoré použije na majetkové vyrovnanie Javoriny. Ide o sumu, ktorú rezort v rámci svojho zvýšeného rozpočtu mohol pokryť sám. Z tejto časti privatizačných výnosov zaplatíme aj za problémy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktoré sa budú oddlžovať sumou 1 mld. Sk.

Situácia sa teda celkovo v použití výnosov z privatizácie v štátnom rozpočte v roku 2001 celkovo zlepší, prípadne viac zladí so štandardmi požadovanými medzinárodnými finančnými inštitúciami. Škoda spomenutej 1,13 mld. Sk. Otvorených otázok použitia týchto príjmov však ostáva viacero. Tá základná znie: v roku 2001 majú byť výnosy z tohto zdroja podstatne vyššie ako spomenutých 22,8 mld. Sk, a to aj v tom prípade, ak k tomu pripočítame vyše 30 mld. Sk potrebných na splátky dlhopisov FNM SR. Kam budú smerovať?

Peter Višváder