Projekt východu

Komentuje Ladislav Kulik

Pripravovaný štátny rozpočet so schodkom a veľký dlh škôl nakopený z minulosti, najmä v materiálnom vybavení výskumnej a vývojovej základne univerzít, núti tieto inštitúcie uvažovať strategicky. Musia znížiť záväzky mimorozpočtovými príjmami z podnikateľských aktivít. Ak hovoríme o dualite vzájomného rozvoja ako o rozhodujúcom faktore rozvoja regiónu či štátu, zvlášť to platí pre východ Slovenska, kde rozhodujúcu úlohu musia zohrať univerzity. Technická univerzita Košice si ako najväčšia vedecko-pedagogická inštitúcia vo východnom regióne Slovenska uvedomuje existenčnú väzbu na okolie a vychádza s ideovým projektom Vedecko-priemyselného parku východ (VPPV). Park by mal vytvoriť podmienky na profesionálnu existenciu firiem a podnikanie a ráta sa s ním ako s výrazným faktorom rozvoja malého a stredného podnikania v tejto časti Slovenska. Iniciátorom jeho založenia je Technická univerzita, ktorá chce doň zapojiť nielen ďalšie univerzity a ich zamestnancov, doktorandov, študentov z Košíc i Prešova, ktoré prejavia o spoluprácu záujem, ale aj krajské úrady, magistráty miest, agentúry pre regionálny rozvoj, priemyselné podniky, banky aj fyzické osoby. Na megaprojekt východu, ako to nazvali jeho ideoví tvorcovia, a ktorý sa zapáčil aj vládnemu kabinetu na nedávnom výjazdovom rokovaní, chýba predovšetkým legislatíva podporujúca rozvoj podnikania. Univerzity môžu rozvíjať tieto aktivity iba v rámci zákona 172/1990 Z. z. Ale ľudia pracujúci na projekte sú už teraz rozhodnutí vytvoriť skupinu pracovníkov univerzít ochotných zobrať na seba zodpovednosť, vytvoriť právny subjekt, založiť si v ňom podnikateľské skupiny spolu s kolegami, doktorandmi, študentmi. Rátajú s tým, že inkubátor by strhol aj ostatných pracovníkov univerzity a prelomil by aj na ďalších univerzitách psychologickú bariéru v podnikaní.