Realita nepustí

Komentuje Vladimír Turanský

Kvalita poľnohospodárskej produkcie sa zlepšuje. Dokazuje to jej nízka kontaminácia cudzorodými látkami. Od roku 1997 neboli zistené žiadne nevyhovujúce nálezy škodlivín. V potravinách sa obsah týchto látok podstatne znížil. Je to paradoxné, najmä ak sa v súvislosti s pôdohospodárstvom v poslednom období hovorí skôr v negatívach. Ak sa pozrieme na situáciu v niektorých západných krajinách, tak „niekedy možno aj chudoba má svoje výhody“, poznamenala k situácii pôdohospodárstva a potravinárstva v SR a v Európe počas rokovania o zelených správach v parlamente poslankyňa Mária Kadlečíková. Má pravdu, lebo naozaj súčasná situácia sa vyvíja tak, akoby chudoba na cti netratila. To je možno potešiteľné konštatovanie, ale dlho nám nevydrží. Dôrazne treba ísť za zvýšením produkcie agrosektora, to sa dá dosiahnuť len intenzifikáciou, a tá zasa tým, že pôde sa poskytne to, čo sa jej roky bralo, ale nevracalo. Ide o živiny. Potom však môžeme stratiť spomínanú komparatívnu výhodu. Inak nebudeme pripravení na vstup do Európskej únie, lebo rokovanie o tom je vlastne dohadovanie sa o kvótach. O čom budeme negociovať, ak najmä v živočíšnej výrobe je zdecimovaný chov hovädzieho dobytka a v poslednom období to nevyzerá dobre ani s ošípanými? Pritom kvalita našich domácich plemien je neraz vyššia ako tie, ktoré až pričasto vyzdvihujeme a možno aj zbytočne dovážame. Ako chceme napríklad naplniť predpokladanú požadovanú ročnú kvótu na výrobu mlieka 1,2 mld. litrov, keď kráv je čoraz menej? Chudoba síce na cti netratí, ale v trhových podmienkach je to skôr iba nereálne želanie, pričom život je úplne o niečom inom.