Nosný pilier stále nedocenený

Štát uznáva malé a stredné podnikanie, ale veľa mu dlhuje

Vládni predstavitelia často a radi zdôrazňujú, že malé a stredné podnikanie je už aj na Slovensku nosným pilierom hospodárstva a má nezastupiteľnú úlohu. Podľa štatistických údajov už vlani malí a strední podnikatelia tvorili podstatnú časť zo všetkých podnikateľských subjektov s nadpolovičným podielom na HDP i zamestnanosti. Mohlo by sa preto zdať, že za desať rokov existencie súkromného podnikania sa urobilo dosť a že ide o sféru tešiacu sa mimoriadnej pozornosti štátnej správy so zodpovedajúcimi krokmi podporujúcimi podnikateľský stav. Skôr opak je však pravdou. Povedané slovami prezidenta ZPS K. Pavlu nemožno súčasnej vláde uprieť niektoré pozitívne kroky napríklad v stabilizácii bankového sektora, znížení úrokových sadzieb a pod., avšak je toho viac, čo mohla urobiť a neurobila. Ide predovšetkým o oblasť vymožiteľnosti práva, ktorá prakticky až na zákon o konkurze a vyrovnaní, nezaznamenala žiadny pokrok a súdne spory sa naďalej vyznačujú svojou rekordnou dĺžkou. Viaceré právne normy pôvodne dobre myslené sa v legislatívnom procese tak zmenili, že prakticky sa nič nezmenilo. Príkladom je napríklad novela zákona umožňujúca za príplatok získať „expresne“ podľa výšky zaplateného príplatku výpis alebo zápis z alebo do katastra nehnuteľností. Pôvodne dobrá myšlienka, ktorú podnikateľská verejnosť prijala so zadosťučinením. Avšak v prípade, ak príslušný úradník nestihne vybaviť žiadosť v zrýchlenej lehote, sa prakticky nič nedeje, práve má žiadateľ nárok na vrátenie expresného príplatku. Sankcie voči inštitúcii neexistujú. A takýchto príkladov je viac.

Aj v daňovej politike sa síce niečo urobilo, napríklad zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 29 %. Začiatočné obavy MF SR, ktoré na túto hranicu pristúpilo po „tvrdom“ boji na všetkých úrovniach, sa prakticky nepotvrdili a výber daní právnických osôb sa za prvé štvrťroky tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška zvýšil o 4 mld. Sk. Podľa prezidenta ZPS je síce predčasné hodnotiť tento krok, ale indície o jeho správnosti sú zrejmé. Tak ako presvedčenie podnikateľov, že 29-percentná hranica nie je konečná a je ešte priestor na jej zníženie aj pod 20-percentnú hranicu. Základom, ako zdôrazňuje K. Pavlu, sú nízke priame dane, ktoré zvyšujú chuť podnikateľov ich platiť a neinšpirujú ho, ako hľadať spôsoby, ako ich obísť.

SR má ambície stať sa členom EÚ a vstúpiť do tohto spoločenstva s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky. Jednou z podmienok prijatia je však aj rozvoj malého a stredného podnikania, a táto kategória je jednou zo samostatných kapitol, ktoré musí Slovensko splniť v rámci predvstupového procesu. Zatiaľ síce v EÚ konštatujú túto kapitolu za bezproblémovú, ale pohľad slovenských podnikateľov je iný.

(pn)