Skleníkový efekt a Slnko

So zvyšovaním teploty Zeme, ktoré má vraj na svedomí globálne otepľovanie a prejavuje sa na celej planéte, si vedci kladú otázku, či predsa len nejako nesúvisí so zmenami na Slnku. Podľa niektorých astronómov je totiž táto hviezda vo svojom najaktívnejšom štádiu za uplynulých 300 rokov.

Iní však pripomínajú, že Slnko nemožno viniť za zmeny, ktoré pozorujeme. No aj tí najskeptickejší vedci uznávajú, že naša Zem sa zohrieva, ľadový príkrov na oboch póloch sa roztápa, záplavy i extrémne suchá sú čoraz častejším javom. Čo je však príčinou tohto globálneho otepľovania?

Astronómom sa podaril za uplynulých 20 rokov v súvislosti so Slnkom dosť ohromujúci objav. Jasnosť Slnka sa v skutočností mení, a nie je to, ako si vedci doteraz mysleli, stála hodnota - tzv. solárna konštanta.

Slnko má veľký vplyv na našu planétu. Závisí to od množstva škvŕn alebo tmavších oblastí na jeho povrchu. Keď je na Slnku maximum škvŕn, je jasnejšie, ako keď ich je najmenej. Hoci je rozdiel v jasnosti malý, len jedna desatina percenta, klimatické systémy Zeme sú také citlivé na energetický príjem zo Slnka, že ide o významnú zmenu.

Zmeny, ktoré nastali v globálnej teplote, spôsobilo podľa niektorých vedcov Slnko v kombinácii s tzv. skleníkovými plynmi ako oxid uhličitý. Skupina britských vedcov v tejto súvislosti predpovedala, že globálne otepľovanie vyvolané skleníkovým efektom a vplyvom slnečnej činnosti by mohlo viesť k tomu, že teplota na našej planéte v priebehu sto rokov vzrastie o osem stupňov Celzia.

To by znamenalo ďalšie povodne, väčšie suchá a čoraz extrémnejšie výkyvy počasia. Preto, keďže nemôžeme ovplyvniť výskyt škvŕn na Slnku, mali by sme sa pričiniť aspoň o redukciu skleníkových plynov.

Je jasné, že klimatické podmienky sa menia rýchlejšie, ako sa čakalo. Napriek tomu niektoré krajiny ešte stále nie sú schopné pristúpiť na požiadavky, ktoré by znížili produkciu tzv. skleníkových plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie. Podľa britského denníka Guardian sú najväčším problémom Spojené štáty, ktoré sa všemožne snažia nájsť nejakú výhovorku alebo náhradné riešenie. Kým Európa sa snaží o zníženie produkcie škodlivých látok, USA chcú zmierniť ich dopad sadením stromy, ktoré by pohltili časť škodlivín. Dokonca prejavili záujem o nákup povolených kvót na znečistenie, od tých krajín, ktoré ich produkujú pod stanovenou hranicou.

Ak sa ale nezníži produkcia skleníkových plynov, svet by o 50 rokov mohol vyzerať inak ako dnes. Mnohé mestá na východnom pobreží Spojených štátov, no nielen tam, by mohli skončiť na dne mora. Podľa pesimistických predpovedí by totiž hladina mora mohla za päťdesiat rokov stúpnuť aj o 80 centimetrov. Záplavy aké momentálne trápia Britániu, sa stanú bežným úkazom, ktorý sa bude opakovať každú jeseň.

Rusku spôsobuje problém topiaci sa sneh na Sibíri. V Jakutsku museli evakuovať až štvrtinu obyvateľov mesta Mirnyj, lebo ich domy postavené na stále zamrznutej pôde sa zrazu začínajú prepadávať do topiacej sa zeme. Najhorší scenár však čaká Japonsko, kde žije blízko pobrežia veľa ľudí. Najväčšia hrozba visí pritom nad Tokiom. Milióny Tokijčanov už teraz žijú pod úrovňou mora, takže akýkoľvek nárast morskej hladiny bude pre nich katastrofálny.

Globálne oteplenie prinesie aj rozšírenie niektorých chorôb z teplejších oblastí na sever. Realistickou hrozbou je malária v krajinách, kde doteraz o nej vedia iba z počutia. A to všetko je ešte len začiatok, varuje Guardian.

(mb)