Rutelli proti nezamestnanosti

Nárast o 1,5 milióna pracovných miest?

Meno rímskeho starostu Francisca Rutelliho (46) sa stáva najskloňovanejším menom politika v Taliansku. Nielen preto, že vo funkcii kandidát stredo-ľavicového bloku Olivovník na post talianskeho premiéra je pred budúcoročnými aprílovými parlamentnými voľbami jedným vážnym súperom pre lídra pravice mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho (v rebríčkoch osobnej popularity zatiaľ pred Berlusconim vedie), ale aj preto, že voličom opakovane sľubuje, že sa popasuje s „neriešiteľným“ problémom nezamestnanosti. Jeho politická priorita priorít. Nezostáva však iba v rovine prázdnych sľubov. Včera svoje predvolebné reči podporil konkrétnym návrhom „šokovej“ terapie na zníženie nezamestnanosti. Tá je na Apeninskom polostrove chronického rázu. Nezamestnanosť v Taliansku je jedna z najvyšších v rámci členských štátov EÚ. V priemere dosahuje hranicu 10,5 %, ale táto krajina je špecifická rozdielmi medzi regiónmi, hlavne medzi priemyselným severom a chudobným juhom. V južných častiach je bez práce až 25 % ľudí.

Rutelli vyhlásil, že ak bude zvolený za premiéra, ešte do polovice svojho volebného obdobia zredukuje nezamestnanosť na polovicu. Pekný scenár... Ako uviedol včera taliansky denník La Repubblica, znamenalo by to vytvorenie milión a pol nových pracovných miest. Rutelliho „celonárodný plán boja proti nezamestnanosti“ je postavený na vyriešení troch základných priorít: juh Talianska, pružnosť a vzdelávanie. Nie nadarmo je juh na prvom mieste. Veď práve zaostalejšie južné regióny finančníci a podnikatelia bohatého priemyselného severu vnímajú ako brzdu ekonomického rozletu, čo je vodou na mlyn separatistickým politikom ako Umberto Bossi z Ligy Severu, požadujúcej vytvorenie vlastného štátu Padánie. V Taliansku dochádza k paradoxu. Bohaté podniky na severe majú deficit pracovných síl, imigrantov zo zahraničia už nechcú, kým južania sú bez práce. Tí sa však na pre nich studený a mentalitou odlišný sever nehrnú. Mladí využívajú a zneužívajú systém univerzitného vzdelávania a podporu rodičov a starých rodičov a preferujú „dobre platené miesta“. Podľa Rutelliho by sa „šoková terapia“ najmä na juhu (ale aj v celej krajine) mala aplikovať vo forme oživenia infraštruktúr, zvýšením bezpečnosti pre podnikateľov a predovšetkým zavedením daňových úľav pre všetky podniky, čím vychádza v ústrety Združeniu zamestnávateľov. Spoločnosť vyzýva nielen na úľavy, ale aj na zodpovednosť, ktorou má byť spoločný boj proti práci načierno, ktorá je na juhu hlboko zakorenená. Pružnosťou chápe otvorenejší prístup pre mladých ľudí na pracovný trh, zvýšenú mobilitu pracovníkov a vzdelaním osvojenie si princípov novej ekonomiky založenej na informačných technológiách.

Do apríla je však ešte ďaleko a aj v politike platí, že Rutelli mieni a...

Iaromír Novák