Veľkí zdvihnú ceny, ale menší budú zanikať

Rast cien energie sa stretáva s nevôľou našich podnikateľov

Situácia v podnikateľskej sfére je dnes už taká napätá, že nemajú vnútorné rezervy, ktorými by rast cien energie vykryli. Preto možno od januára 2001 očakávať výrazné zvýšenie cien tovarov v maloobchode. Nebude to však chyba podnikateľov. Svedčí o tom pohľad do viacerých podnikateľských subjektov. Finančná náročnosť na zvýšenie energetických médií v bardejovskom JAS-Exporte bude závisieť podľa šéfa účtovníctva Ing. Antona Kovaľa od prijatej alternatívy. Päťpercentné zvýšenie ceny elektrickej energie, ktorú využívajú na pohon strojov, zaťaží v nasledujúcom roku pokladnicu tejto obuvníckej firmy pol miliónom korún, 10-percentné zvýšenie bude znamenať položku v hodnote 1. mil. Sk. Na plyn, ktorým vykurujú objekty, budú musieť vynaložiť 2 až 3 mil. Sk. Pre Chemko Strážske by sa prejavilo zvýšenie cien zemného plynu pre veľkoodberateľov v nasledujúcom roku rastom nákladov približne o 70 mil. Sk. Chemický podnik z tohto množstva využíva asi 25 miliónov kubických metrov v energetike a zvyšná časť je určená na technológie, kde nie je možnosť nahradiť plyn inými alternatívnymi energetickými zdrojmi. V Cementárni Turňa, kde je výroba energeticky náročnejšia aj od výroby železa, sa avizované zvýšenie cien energetických médií premietne do konečnej ceny cementu asi 12-percentným zvýšením. Na elektrickú energiu budú musieť podľa prepočtov vynaložiť o 11 mil. Sk viac ako v tomto roku a rovnaká suma bude potrebná aj na nákup plynu. To všetko však za predpokladu, že sa im podarí nakúpiť čierne uhlie za ceny platné v súčasnosti. V opačnom prípade sa náklady na výrobu ešte zvýšia. Pre OZKN Prešov budú mať cenové úpravy energií okrem priameho aj sekundárne dosahy, pretože odevári do konečnej ceny výrobkov okrem zvýšených cien plynu a elektrickej energie budú musieť zakalkulovať aj zvýšené cenové hladiny tovarov od dodávateľov.

Igor Gabriš z firmy Knass, Brezová pod Bradlom: „Stále sa hovorí, že bude lepšie, ale akosi to necítime, skôr naopak. Už ani nemyslím na zisk, ale robíme len na to, aby sme zaplatili mzdy, odviedli to, čo patrí daňovému úradu a poisťovniam, aby bolo za čo kúpiť materiál, zaplatiť pohonné látky, energiu. Za posledné štyri roky sme neobnovili strojové vybavenie. Všetko, čo máme a na čom pracujeme, sú investície, na ktoré sme si boli schopní zarobiť na začiatku a bez úveru. Ak ešte viac stúpnu náklady na energiu, plyn či pohonné látky, predpokladám, že to položí nielen nás...“ Ing. Jana Gergelyová z pekárne Gevis v obci Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom tvrdí, že ak sa chce v súčasnej konkurencii veľkých pekární presadiť, musí rozširovať región zásobovania, čo sa následne prejavuje na zvýšených prevádzkových nákladoch. Kým v minulosti zásobovali tridsať odberných miest, dnes je to až sedemdesiat, aby zabezpečili odbyt toho istého množstva výrobkov. „Zákazník chce stabilné ceny, ktoré len ťažko udržíme, keď ustavične rastú náklady na výrobu. Energia má v našom prípade podstatnú úlohu, a tak len ťažko odhadnem ďalšiu budúcnosť.“ Podobne uvažuje aj majiteľka lahôdkarskej výrobne Lenka Šimonová z Piešťan: „Ak dôjde k avizovanému zvýšeniu cien plynu a energie, mnohé výrobky sa buď stanú nepredajné, ak sa do nich premietnu navýšené náklady, alebo mnohé firmy jednoducho neprežijú.“

„Pokiaľ mám správne informácie, návrh na zvýšenie cien plynu sa opäť viac dotkne veľkoodberateľov ako maloodberateľov,“ reagoval na otázku Ing. Igor Beleš, ekonomický námestník riaditeľa spoločnosti Termex Veľký Krtíš. Na základe toho vyjadril obavy, že sa tým ešte výraznejšie prehĺbi doterajší nepomer cien v neprospech veľkoodberu. Energetické zariadenia Termexu využívajú predovšetkým plyn ako médium na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody a jeho cena, prirodzene, ovplyvňuje aj konečnú cenu u spotrebiteľa. Za uvedených podmienok Igor Beleš nevylučuje možnosť, že sa zvýšenie cien plynu a v konečnom dôsledku aj tepelnej energie negatívne odrazí aj v platbách jej odberateľov. Elektrická energia a plyn patria podľa Ing. Evy Čuchranovej zo Slovmagu Lubeník medzi strategické prvotné vstupy, pričom výstupy je pre konkurencieschopnosť nevyhnutné udržiavať na určitej vopred stanovenej hladine. Z toho vyplýva, že avizované zvýšenie cien firmu mimoriadne postihne. V lepšom prípade sa to prejaví na sociálnych a investičných obmedzeniach.

(viš, pf, zp, lak)