Paragrafy proti podnikateľom

Prečo by mali spoločníci s. r. o. viacnásobne platiť

Všeobecná zdravotná poisťovňa (ďalej len „poisťovňa“) vykladá osobitným spôsobom zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní - sťažujú si viacerí podnikatelia. Problémom sú tentoraz spoločníci s. r. o., ak poberajú odmenu za prácu v spoločnosti. Ide o to, že spoločník s. r. o. môže poberať odmenu za prácu v spoločnosti v podstate vo forme štyroch druhov príjmov (podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov). Ak pracuje pre spoločnosť v rámci pracovnoprávneho vzťahu (pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti), ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. Ak vykonáva prácu bez pracovnoprávneho vzťahu, ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona a ak poberá príjem ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti (napr. dozornej rady), ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c). Ak je v pracovnom pomere, tak má i príjem zo sociálneho fondu podľa § 6 ods. 1 písm. e). Toto zložité vypísanie ustanovení zákona je podstatné z nasledujúceho dôvodu. Ak ktokoľvek vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti a je už nemocensky inde zabezpečený (poistený), nemusí platiť poistné na zdravotné poistenie. Ak je teda spoločník s. r. o. už niekde inde nemocensky zabezpečený (napr. má uzatvorený pracovný pomer u iného zamestnávateľa alebo môže byť spoločníkom s. r. o. v inej spoločnosti, kde má príjem bez pracovnoprávneho vzťahu), vzťahuje sa na neho zákon rovnako, ako na každého iného občana. Zamestnanci poisťovne však tvrdia niečo iné. Podľa nich v zmysle § 10 ods. 3 písm. c) cit. zákona o zdravotnom poistení... sa spoločníci s. r. o. považujú za zamestnancov, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti. To je pravda, ale k tomuto ustanoveniu je poznámka pod čiarou, podľa ktorej sa za takýto príjem považuje u nich len príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, t. j. nie všetky druhy príjmov zo závislej činnosti (tak ako sme ich uviedli v úvode). Skutočnosť, resp. ďalší argument poisťovne v tom zmysle, že podľa § 13 ods. 3 vymeriavacím základom na určenie poistného spoločníkov s. r. o. je taký príjem, ktorý podlieha dani z príjmov všeobecne (odvolávka je na § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktorý obsahuje všetky príjmy zo závislej činnosti), nie je tiež dostačujúci, pretože sa týka len tých spoločníkov, ktorí v zmysle § 10 ods. 3 písm. c) zákona o zdravotnom poistení do tejto skupiny patria (len tí, ktorí majú príjmy mimo pracovnoprávnych vzťahov). Najprv vychádzame z toho, kto má platiť, a potom z akého príjmu a nie opačne.

Ak by sa prijal názor zamestnancov poisťovne v tom zmysle, že spoločníci s. r. o. musia platiť povinné poistné na zdravotné poistenie z každého príjmu zo závislej činnosti, potom by ho museli platiť i z sociálneho fondu, ktorý inak, ak ide o zamestnanca v pracovnom pomere, netvorí vymeriavací základ na jeho výpočet...

Život ukáže, kto má pravdu. Paragrafy však nepustia. Zákon je v tomto zmysle urobený dobre, pretože sa rovnako pozerá na túto skupinu poistencov - tak ako na ostatných zamestnancov, ktorí majú príjem zo závislej činnosti v rôznych formách (čo nemožno hovoriť v prípade napr. študentov). Je len, podľa nášho názoru, zle vykladaný zo strany poisťovne, a to v neprospech tejto skupiny poistencov. Prečo by mali byť horšie posudzovaní, ako ostatní poistenci, poberajúci príjmy zo závislej činnosti? Prečo by mali platiť poistné i z dohôd o pracovnej činnosti, ak už platia poistné z iného dôvodu? Prečo by mali potom platiť poistné i z dohôd o vykonaní práce, čo ostatní nie sú povinní? Len preto, že niektorí „zainteresovaní“ nedočítajú zákonné ustanovenia vrátane poznámok pod čiarou?

Jana Zátopková